Budúcnosť ruského letectva

03.12.2017

V priebehu novembra uskutočnil ruský prezident Vladimír Putin viacero stretnutí s predstaviteľmi ministerstva obrany, členmi vlády a zástupcami vojensko-priemyselného komplexu, aby prerokovali nový štátny zbrojný program.

Tento program stanovuje rozvoj ruských ozbrojených síl v rokoch 2018 až 2027 a počíta aj s pokračujúcou modernizáciou ruského letectva. Zdá sa, že na základe nového programu bude Rusko naďalej nakupovať stíhacie lietadlá 4. generácie, zatiaľ však neplánuje vo väčšom množstve obstarávať stealth stíhačky Su-57 (PAK-FA).

Nevyhnutnou podmienkou k spusteniu sériovej výroby Su-57 vo väčšom rozsahu bude ukončenie vývoja nového prúdového motora "Izdelje 30". Jeho prvý exemplár bol síce predstavený verejnosti už v novembri 2016, odvtedy však prebiehajú len jeho statické skúšky. Tie mali byť ukončené v štvrtom kvartáli roku 2017 a následne malo začať testovanie na jednom z prototypov projektu PAK FA. K tomu však zatiaľ nedošlo. Podľa vyjadrenia pracovníka Centra pre námorné analýzy Dmitrija Gorenburga "je nepravdepodobné, že nová pohonná jednotka bude dokončená skôr ako v roku 2027". Podľa jeho slov v nasledujúcich ôsmich rokoch Rusko kúpi len obmedzený počet týchto stíhačiek 5. generácie, pričom budú slúžiť hlavne na testovacie účely.

Objednávku na konkrétny počet strojov zatiaľ ruské ministerstvo obrany nepodpísalo, niektoré médiá však špekulujú, že letectvo získa v najbližších rokoch 12 až 30 lietadiel Su-57. Menej optimistické prognózy hovoria, že Rusko na stíhačku piatej generácie rezignuje a Su-57 bude lietadlom až šiestej generácie. Nie je známe, aké parametre by mal mať takýto stroj, pretože Rusi zatiaľ požiadavky na lietadlo 6. generácie nezverejnili. V každom prípade by to však znamenalo odsunutie termínu zavedenia Su-57 o niekoľko rokov.

Ku koncu tohto desaťročia možno očakávať spustenie sériovej výroby MiGu-35 a jeho zavedenie do služby. Ruské vzdušno-kozmické sily však neplánujú nakúpiť tieto lietadlá vo veľkých množstvách. Posledné vyjadrenia predstaviteľov ruských ozbrojených síl naznačujú, že by sa mohlo jednať o obstaranie asi 24 stíhačiek tohto typu.

V nasledujúcom období bude naďalej pokračovať obmena zastaraných lietadiel Su-27 a MiG-29 na moderné Su-30SM a Su-35S. Do konca roka 2018 by malo ruské letectvo disponovať celkovo 88 stíhačkami Su-30SM a do roku 2020 bude dodaných 98 strojov Su-35S.

Zároveň bude prebiehať prezbrojenie zo starých stíhacích bombardérov Su-24 na pokročilé Su-34. Na základe uzatvorených kontraktov by ruské letectvo do roku 2019 malo mať 129 lietadiel Su-34. Dodávky strojov Su-30SM, Su-35S a Su-34 by mali pokračovať aj v druhej dekáde tohto storočia, avšak tempo nákupov sa spomalí.

V oblasti rozvoja vzdušných síl sa Rusko bude potýkať s naliehavejšími úlohami a zrejme upriami svoju pozornosť na iné typy lietadiel. Ruské letectvo sa v nasledujúcich rokoch bude musieť zamerať hlavne na dokončenie vývoja lietadiel včasnej výstrahy a riadenia, ale aj tankovacích a dopravných lietadiel. Táto oblasť je v súčasnosti jednou zo slabín ruského letectva.

Protivzdušná obrana Ruskej federácie sa musí do dnešného dňa spoliehať na zastarané lietadlá včasnej výstrahy a riadenia A-50M a A-50U. Preto Rusko rozhodlo v roku 2013 o ich nahradení za modernejšie A-100 Premier. Prototyp nového lietadla absolvoval v polovici novembra tohto roka svoj prvý let a so spustením jeho sériovej výroby sa ráta od roku 2020. Produkčné kapacity leteckého závodu Aviastar-SP by mali umožniť výrobu asi troch lietadiel ročne, pričom ruské letectvo plánuje obstarať celkovo 39 strojov.

Úlohu vzdušných tankerov plní v súčasnosti sedem lietadiel Il-78 a dvanásť zmodernizovaných Il-78M. Oba stroje majú korene v osemdesiatych rokoch minulého storočia a nespĺňajú už súčasné požiadavky ruského letectva. Preto bola v roku 2012 ruská akciová spoločnosť S. V. Iliušina poverená vývojom modernizovaného tankovacieho lietadla, ktoré dostalo označenie Il-78M-90A. Práce na výrobe prvého prototypu boli pred pár dňami ukončené a 29. novembra bolo nové lietadlo predstavené verejnosti. Testovanie lietadla by malo prebiehať do roku 2019 a následne by mohla byť spustená sériová výroba. Žiadna záväzná objednávka zatiaľ nebol podpísaná, ale ruské ministerstvo obrany v minulosti uviedlo, že plánuje obstarať 30 tankovacích strojov IL-78M-90A.

Ruské letectvo v súčasnosti potrebuje doplniť alebo nahradiť aj viacero typov dopravných lietadiel, a preto vyvíja tejto oblasti značné úsilie. V roku 2012 podpísalo ministerstvo obrany zmluvu na nákup 39 ťažkých strategických lietadiel Il-76MD-90A. Celá dodávka mala byť zrealizovaná do roku 2018, do dnešného dňa však nebolo ruskému letectvu odovzdané ani jedno lietadlo. Sériovú produkciu v závode Aviastar-SP sa síce podarilo spustiť, ale zatiaľ sa vyrobili len dve lietadlá, ktoré čakajú na dodanie.

Okrem strategického letectva je potrebné riešiť aj otázky nedostatku moderných taktických transportných lietadiel. Prototyp ľahkého taktického lietadla Il-112V mal vzlietnuť v prvej polovici roku 2017, práce na výrobe tohto stroja však neboli dodnes ukončené. Prvý let sa tak uskutoční najskôr v začiatkom budúceho roka. Toto turbovrtuľové lietadlo s kapacitou 44 osôb nahradí zastarané stroje An-26 a An-24. Dodávky nových Il-112V by mali začať v roku 2022 a ruské letectvo plánuje obstarať ročne 12 až 18 kusov.

O niečo dlhšie potrvá vývoj a spustenie sériovej výroby pri stredne ťažkom taktickom dopravnom lietadle Il-276. Dňa 1. decembra 2017 prebehli v aerodynamickom tuneli prvé testy modelu lietadla. Ruské letectvo by potrebovalo obstarať minimálne 55 lietadiel Il-276, ktorými by nahradilo zastarané An-12. Na tieto stroje si však vzdušno-kozmické sily budú musieť ešte istú dobu počkať. Let prvého prototypu je plánovaný až na rok 2023 a dodávky by tak mohli začať najskôr v roku 2026.

Jedným z pilierov ruskej jadrovej triády sú strategické bombardéry. Do modernizácie prevádzkovaných lietadiel a vývoja nových bombardérov sa Rusko chystá investovať nemalé finančné prostriedky.

V novembri bol slávnostne predstavený prototyp nového bombardéru Tu-160M2. So spustením jeho sériovej výroby sa uvažuje v roku 2021, niektoré zdroje však posúvajú tento termín až na rok 2023. Ruské letectvo by malo dostávať každoročne dva až tri nové stroje, pričom plány hovoria o zakúpení 50 kusov.

V súčasnosti prebieha modernizácia 20 bombardérov Tu-95MS na štandard Tu-95MSM, pričom s jej ukončením sa ráta do roku 2020. V súvislosti s vývojom Tu-160M2 ruské ministerstvo obrany informovalo, že všetky existujúce Tu-160 prejdú hĺbkovou modernizáciou, aby sa dostali na úroveň nových bombardérov. Novú avioniku, motory a výzbroj by mali získať aj Tu-22M3, čím sa výrazne predĺži ich životnosť. Modernizácia na úroveň Tu-22M3M by sa mala začať už budúci rok, nie je však známe, koľkých lietadiel sa bude týkať ani ako rýchlo budú práce napredovať. V minulosti sa uvažovalo o modernizácii menšieho rozsahu, ktorou malo prejsť 30 bombardérov.

Rusko údajne pokračuje aj vo vedecko-výskumných prácach, ktoré sa týkajú stealth bombardéru PAK DA. Námestník ministra obrany Jurij Borisov tento rok uviedol, že zavedenie nového bombardéru do služby je plánované na rok 2028. Avšak vzhľadom k tomu, že zatiaľ neexistuje ani jeden funkčný prototyp, sa zdá byť tento termín značne nerealistický.

Oveľa realistickejšie sa javí zavádzanie úplne inej leteckej techniky. Ide o segment bezposádkových lietadiel, v ktorom Rusko dlhodobo zaostáva za inými vojensky rozvinutými krajinami. V tejto oblasti sa dnes ruské letectvo musí spoliehať na zastarané drony Forpost, ktoré sú licenčnou kópiou izraelských prieskumných lietadiel Searcher 2.

Tieto drony zaviedol Izrael do služby ešte v roku 1998 a v Rusku by ich mohlo nahradiť lietadlo Dozor-600. Model prieskumného lietadla tejto kategórie predstavila ruská spoločnosť Tranzas v roku 2009 na výstave MAKS. V súčasnosti však nie je známe v akom štádiu vývoja sa Dozor-600 nachádza. Posledné správy z roku 2013 hovorili o tom, že minister obrany Sergej Šojgu nariadil zvýšenie tempa vývojových prác.

Viac informácií sa dostáva na verejnosť ohľadom projektu bojového dronu Aľtius-M, ktorý je známy aj pod označením Aľtair. Toto bezposádkové lietadlo by malo uniesť vybavenie a výzbroj s hmotnosťou 2 tony. Pohon majú zabezpečovať dva dieselové motory, ktorých dodávky v súčasnosti komplikujú otestovanie a zavedenie Aľtairu do služby. Dovoz motorov je pozastavený kvôli sankciám, ktoré boli uvalené na Rusko po anexii Krymu. So spustením sériovej výroby týchto bezpilotných lietadiel sa preto ráta najskôr v roku 2020.

Spoločnosti MiG a Suchoj údajne pracujú na vývoji tretieho bezpilotného lietadla, ktoré by malo vychádzať z pozastaveného projektu Skat. V súvislosti s týmto bojovým dronom sa však na verejnosť nedostávajú prakticky žiadne informácie.

Čo sa týka protivzdušnej obrany nový zbrojný program predpokladá, že dodávky systémov krátkeho dosahu Pancir-S a kompletov dlhého dosahu S-400 budú pokračovať. Výroba nového systému S-500, ktorá mala byť pôvodne spustená v roku 2015, sa zatiaľ odkladá. Ako uviedol vo februári námestník ministra obrany Jurij Borisov, prvý prototyp S-500 by mal byť hotový v roku 2020. So začatím sériovej výroby preto možno rátať najskôr v prvej polovici dvadsiatych rokov.

Hoci nový zbrojný program nepredstavuje z hľadiska rozvoja ruských vzdušných síl žiadne prekvapenie, je zjavné, že letectvo a protivzdušná obrana patria k hlavným prioritám ruských ozbrojených síl. V nasledujúcej dekáde dôjde k modernizácii viacerých typov prevádzkovaných lietadiel, ale hlavne k zavedeniu novej techniky, ktorej vývoj prebieha už niekoľko rokov. Tieto programy tak nepochybne pomôžu zásadným spôsobom zvýšiť obranyschopnosť Ruskej federácie.