Dokáže KĽDR zostreliť americký bombardér?

03.10.2017

Na tlačovej konferencii v New Yorku, ktorá sa konala minulý týždeň v pondelok, obvinil severokórejský minister zahraničných vecí Donalda Trumpa z vyhlásenia vojny cez Twitter. Ri Jong-ho sa vyhrážal, že KĽDR zostrelí americké bombardéry, ak budú prelietať v blízkosti Kórejského polostrova.

Severokórejský minister povedal novinárom, že KĽDR si "vyhradzuje právo zostreliť strategické bombardéry Spojených štátov aj vtedy, keď ešte nie sú vo vzdušnom priestore našej krajiny."

Konferencia sa konala potom, ako 23. septembra bombardéry amerického letectva B-1B Lancer v doprovode stíhačiek F-15C preleteli nad medzinárodnými vodami východne od Severnej Kórei. Pacifické veliteľstvo Spojených štátov uviedlo, že išlo o "najsevernejší prelet demilitarizovanej zóny pri pobreží KĽDR, aký americké bombardéry alebo stíhačky v 21. storočí uskutočnili."

Podľa juhokórejských médií, ktoré citovali zdroje zo spravodajských služieb, trasa B-1B viedla približne 145 km od severokórejského prístavného mesta Sinpo. Lietadlá sa priblížili aj k Punggye-ri, t.j. k miestu jadrových skúšok. Bol to prelet v najbližšej možnej vzdialenosti mimo dosah severokórejskej protivzdušnej obrany. Letová trasa bombardérov bola ďaleko za samotnou 80 kilometrovou nárazníkovou zónou, ktorú vyhlásila Severná Kórea, ktorú však Spojené štáty neuznávajú.

Pre severokórejské systémy PVO by bolo veľmi obtiažne zamerať na túto vzdialenosť akékoľvek americké lietadlo. A hoci KĽDR disponuje rozsiahlou sieťou leteckých základní a veľkým počtom stíhačiek, ich použiteľnosť na takúto misiu je otázna. Pripomeňme, že kvôli zbrojnému embargu OSN platí zákaz dovážať do krajiny vojenskú techniku a lietadlový park je teda značne zastaraný.

Severokórejské letectvo má približne 30 stíhačiek typu MiG-23 a zhruba rovnaký počet MiGov-29, čo je technika z konca 70. a začiatku 80. rokov 20. storočia. Nie je známe, že by tieto lietadlá od ich dodania prešli nejakou výraznejšou modernizáciou. Oba typy lietadiel sú zvyčajne dislokované na leteckej základni v blízkosti hlavného mesta Pchjongjang, hoci je známe, že tieto stíhačky už boli rozmiestnené aj na základniach pri demilitarizovanej zóne s Južnou Kóreou.

Predstavitelia americkej obrany minulý týždeň informovali, že malé množstvo MiGov v bojovej konfigurácii a s prídavnými palivovými nádržami bolo nasadených na základni na východnom pobreží Severnej Kórei (s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o Wonsan). Takýto spôsob zamedzenia preletov amerických bombardérov však nemá príliš veľké šance na úspech. Hlavne ak budú americké bombardéry sprevádzané stíhačkami a oblasť bude monitorovaná lietadlami včasného varovania (AWACS). Severokórejské MiGy, ktoré sú nasadzované pozdĺž línií pozemných riadiacich stredísk, by boli pri operácii mimo pobrežia KĽDR v značnej nevýhode.

Najväčšiu šancu na zostrel amerických lietadiel tak majú severokórejské protilietadlové raketové systémy. Tým najnebezpečnejším na dlhú vzdialenosť je nepochybne sovietsky komplet S-200. Ide o systém z konca 60. rokov 20. storočia, ktorý má dosah 180 - 300 km. Dodajme, že S-200 je stacionárny systém, ktorý má KĽDR rozmiestnený na základniach južne a východne od Pchjongjangu. Predpokladá sa, že Severná Kórea prevádzkuje štyri batérie S-200, dodané v rokoch 1987 alebo 1988, čo by zodpovedalo 24 raketám. Juhokórejské médiá však tvrdia, že KĽDR môže mať až 40 odpaľovacích zariadení.

Systémom S-200 bol od 80. rokov chránený aj vzdušný priestor Líbye a hoci bol i použitý, nikdy nezostrelil žiadne lietadlo. Podobne ako v Sýrii, ktorá ho použila naposledy začiatkom tohto roka, k žiadnemu zostrelu však nedošlo. Dá sa navyše predpokladať, že v prostredí silného elektronického rušenia, ktoré dokážu moderné americké prostriedky vytvoriť, bude účinnosť S-200 minimálna.

Severná Kórea nedávno zaviedla nový systém protivzdušnej obrany, ktorý sama vyvinula. Nesie označenie KN-06 a ide o mobilný systém, ktorý sa vizuálne a rozmerovo podobá na ruský S-300 alebo na čínsky HQ-9. Na základe správ z testovania tohto systému sa dá usudzovať, že jeho rakety majú dosah približne 150 km. O charakteristikách KN-06 sa vie veľmi málo a nie je dokonca známa žiadna skúška, vrámci ktorej by sa podarilo zostreliť cvičný vzdušný cieľ. Napriek tomu vodca KĽDR Kim Čong-un vydal rozhodnutie na spustenie sériovej výroby tohto systému.

Pripomeňme, že Severná Kórea má od konca kórejskej vojny isté skúsenosti so zostreľovaním amerických vojenských lietadiel. V roku 1969 sa jej podarilo nad medzinárodnými vodami zničiť lietadlo EC-121, ktoré zhromažďovalo spravodajské informácie. Ďalší zostrel sa uskutočnil v roku 1994, keď vrtuľník americkej armády OH-58 omylom vletel do demilitarizovanej zóny. Od tej doby sa však americké prostriedky elektronického boja značne zdokonalili a je otázne, či má severokórejská protivzdušná obrana v súčasnosti takéto spôsobilosti.

Zdroj: Can North Korea shoot down a US military aircraft?