Nepochopiteľné odklady pri nákupe nových stíhačiek

25.09.2017

Minister obrany Peter Gajdoš v stredu oznámil, že "požiadal premiéra o odklad rozhodnutia ohľadom nákupu nových stíhacích nadzvukových lietadiel na prvý polrok budúceho roka".

Slovensko tak prichádza o možnosť vymeniť do konca roka 2019 zastarané MiGy-29 za moderné stíhacie lietadlá.

Pripomeňme, že proces výberu nových stíhacích lietadiel sa ťahá už takmer tri roky a ministerstvo obrany sa v ňom v podstate nikam neposunulo. Slovensko začalo rokovať so Švédskom o prenájme stíhačiek Gripen koncom januára 2015. Už v tej dobe bolo potrebné túto situáciu urýchlene riešiť. A to nielen preto, že dodávky náhradných dielov pre MiGy-29 sme mali zaistené len do novembra 2016. Ďalším vážnym dôvodom bolo, že bezpečnostná situácia v Európe sa začala rýchlo meniť. Ruská federácia anektovala v marci 2014 Krym a následne začala podporovať separatistov na východe Ukrajiny.

V decembri 2015 potvrdil exminister obrany Martin Glváč, že základné rokovania so švédskou stranou sú ukončené a legislatívne a finančné detaily majú byť uzavreté v najbližších mesiacoch. "Máme aj ponuku na stole, máme cenové kalkulácie. Dostali sme sa k tomu, čo sme potrebovali, na čo mám mandát a to je prenájom letových hodín," uviedol minister. V tej dobe sa rokovalo o prenájme 1200 letových hodín ročne a neoficiálne sa hovorilo o ôsmich stíhačkách Gripen, s ktorými by sme tento počet letových hodín vedeli naplniť. Dodajme len, že tento počet nepredstavuje ani len nutné minimum na zabezpečenie výcviku a základných úloh, ktoré by naše letectvo malo plniť.

Hoci rokovania so Saabom boli takmer ukončené, exminister Glváč z nepochopiteľných príčin ponechal podpis zmluvy na budúceho ministra obrany, hoci mu do konca funkčného obdobia zostávali ešte tri mesiace. Podľa jeho slov: "Politická kultúra nám velí, keďže ide o zásadné rozhodnutie, že keď bude všetko doladené, necháme to pekne pripravené, zviazané pre novú vládu, ktorá vzíde z marcových volieb. A nová vláda musí rozhodnúť, či áno, alebo nie."

Odvolávať sa na politickú kultúru na Slovensku je pomerne úsmevné. Čo už je však menej zábavné, je fakt, že ministerstvo bolo nútené predĺžiť abonentnú zmluvu s Ruskom a prostredníctvom nej zabezpečiť prevádzku zastaraných stíhačiek Mig-29 na ďalšie tri roky. A to v situácii, kedy sa na území nášho bezprostredného suseda stupňoval ozbrojený konflikt.

V rokovaniach o možnosti prenájmu švédskych stíhačiek pokračoval rezort obrany pod vedením nového ministra Petra Gajdoša. Tie sa však skončili po istej dobe neúspešne, keď švédska firma Saab odmietla dohodu o prenájme letových hodín a ponúkla už len možnosť predaja lietadiel.

V súčasnosti čelíme situácii, že ani po roku a pol sa ministrovi Gajdošovi nepodarilo prijať rozhodnutie, ktoré je z hľadiska zabezpečenia obranyschopnosti Slovenskej republiky kľúčové.

Záblesk nádeje vzplanul potom, ako ministerstvo obrany vypracovalo nové strategické dokumenty. Z nich vyplýva, že Slovensko by malo do roku 2030 získať spolu 14 kusov viacúčelových taktických lietadiel za sumu viac ako 1,1 miliardy eur. Vzápätí však minister Gajdoš informoval, že požiadal premiéra o odklad rozhodnutia ohľadom nákupu nových stíhačiek na prvý polrok budúceho roka. Ministrov odklad je rovnako nepochopiteľný ako ten, ktorý uskutočnil jeho predchodca Martin Glváč. Odôvodnenie, ktoré minister Gajdoš poskytol, znelo: "rokujeme aj s inými výrobcami stíhacích lietadiel. Jednoznačne naše riešenie je proeurópske a proatlantické a, samozrejme, vykonám analýzu ponúk aj ostatných európskych štátov a USA".

Takéto vysvetlenie samé osebe znie síce logicky, avšak v kontexte s obsahom strategických dokumentov stráca úplne zmysel. Ak totiž Slovensko vyčlení na nákup 14 stíhačiek sumu približne 1,1 miliardy eur, tak musí obstarať budúce stíhacie lietadlo za jednotkovú cenu do 78,6 milióna eur. V prípade, že to má byť stroj európskej alebo americkej výroby, tak sa nám okruh možností značne zužuje. Keďže ruský Suchoj a RSK MiG sú z politických dôvodov mimo hru, zostáva len Gripen od švédskeho Saabu, ktorého jednotková cena sa pohybuje zhruba na úrovni 64 miliónov eur.

V našich médiách sa často uvádza, že do úvahy ešte prichádza nákup amerických F-16. Je však otázne, ktorú verziu F-16 by sme mohli kúpiť v cene do 78,6 milióna eur. Bahrajn má v súčasnosti záujem o najmodernejší variant F-16V, ktorého jednotková cena je zhruba 147 mil. amerických dolárov (123 mil. eur). V menej pokročilej konfigurácii (Block 52 F-16 C/D) objednal tieto stíhačky pred niekoľkými rokmi Irak. Jednotková cena lietadiel spolu s výzbrojou a všetkým, čo s tým súvisí, však i tak predstavovala asi 128 miliónov dolárov (107 mil. eur). To znamená, že ani jedna z týchto verzií sa cenou nepribližuje k čiastke, ktorú si SR môže dovoliť, t.j. 78,6 milióna eur.

Zaujímavé je, že minister Gajdoš nevylúčil ani možnosť nákupu dvojmotorových stíhačiek ako Eurofighter Typhoon alebo Dassault Rafale. Hoci tento variant je úplne mimo finančných možností Slovenska, keďže jednotková cena pri nákupe týchto typov lietadiel presahuje čiastku 200 miliónov eur.

Zostáva preto otázne, aké ďalšie alternatívy ministerstvo obrany ešte zvažuje, keď potrebuje odklad do polovice budúceho roka. Pretože okrem nákupu nových stíhačiek nám už nezostáva iná možnosť, len odkúpiť od niektorej zo západných krajín použité lietadlá. Táto alternatíva, akokoľvek sa môže zdať z krátkodobého hľadiska výhodná, nemá v dlhodobom horizonte ekonomický zmysel. S prechodom na iný typ leteckej techniky súvisí vybudovanie zázemia, logistiky, nákup novej výzbroje, ale aj výcvik pilotov a pozemného personálu. V konečnom dôsledku by tak provizórne obstaranie lietadiel na 10-15 rokov stálo oveľa viac ako nákup novej techniky, ktorú by bolo možné prevádzkovať nasledujúcich 30 rokov.

Realita je teda taká, že ani po takmer troch rokoch nie je známa firma, ktorá dodá Slovensku nové stíhacie lietadlá. A čo je horšie, nebude známa ani nasledujúcich deväť mesiacov. Možnosť získať v najbližších dvoch rokoch lietadlá Jas-39 Gripen sa môže ešte viac oddialiť nielen kvôli našej nerozhodnosti, ale aj z dôvodu vyťaženia výrobnej linky. Záujem o tento typ stíhačiek už prejavilo aj Bulharsko, ktoré môže v dohľadnej dobe podpísať zmluvu na nákup ôsmich strojov vo verzii JAS 39C/D. Je taktiež celkom možné, že po vyplnení tejto objednávky odmietne Švédsko ďalšie rokovania o výrobe tejto verzie Gripenu. Zhruba v tomto období totiž plánuje Saab spustiť sériovú výrobu variantu JAS 39E/F, o ktorý už má záujem švédske letectvo a Brazília. Ak sa nájdu ešte ďalší záujemcovia, bude to pre Saab lukratívnejší obchod a odmietne obsadzovať výrobné kapacity výbehovým a lacným typom.

V takom prípade budeme buď odkázaní na udržiavanie už dnes zastaraných MiGov alebo čo je ešte horšie, budeme nútení zrušiť nadzvukové letectvo. A táto alternatíva nie je ani lacná, ani z hľadiska obranyschopnosti nášho štátu rozumná.