Sporné nasadenie strategických bombardérov Tu-95MS a striel Ch-101

07.07.2017

Rusko opäť nasadilo v Sýrii strategické bombardéry Tu-95MS a moderné strely s plochou dráhou letu Ch-101. Výsledkom náletu bolo zničenie troch skladov zbraní a jedného veliteľského stanovišťa Islamského štátu.

Bombardér Tu-95MSM so strelami Ch-101
Bombardér Tu-95MSM so strelami Ch-101

K historicky prvému bojovému nasadeniu striel Ch-101 došlo dňa 17. novembra 2015, keď ruské strategické bombardéry Tu-160 vystrelili 12 týchto rakiet na pozície teroristickej skupiny Islamský štát v Sýrii. O rok neskôr uskutočnili útok na pozemné ciele v Sýrii aj modernizované bombardéry Tu-95MS. Rusko tak odkázalo svetu nielen to, že má vo svojom arzenále moderné riadené strely s plochou dráhou letu, ale že ich dokáže na územie nepriateľa dopraviť v oveľa väčších počtoch, ako sa predpokladalo. Zatiaľ čo letka modernejších Tu-160 nie je veľmi početná (k januáru 2015 to bolo len 11 bojaschopných lietadiel), tak strojov Tu-95 má ruské letectvo asi 55 kusov. Tie postupne prechádzajú modernizáciou a vo verzii Tu-95MSM môžu na štyroch externých závesníkoch niesť až 8 striel Ch-101.

Hoci použitie týchto striel nepochybne zvyšuje prestíž Ruska vo svete, tak opodstatnenosť ich nasadenia už tak jednoznačná nie je. Ch-101 sú strely s údajným dosahom 5000 km a vzhľadom k nízkej efektívnej odrazovej ploche sú obtiažne zistiteľné radarom. Ide preto o výzbroj určenú na boj s vyspelým protivníkom, ktorý disponuje sofistikovanou protivzdušnou obranou. Islamský štát vo svojich posledných smrteľných kŕčoch takýmto protivníkom rozhodne nie je.

A preto sa vynára otázka, prečo ruské letectvo opäť použilo namiesto lacných bômb niekoľkonásobne drahšie riadené strely. A prečo neuskutočnila nálet jedna zo stíhačiek, dislokovaná na základni Humajmím v Sýrii? Cena letovej hodiny takéhoto stroja a celkové náklady na túto operáciu by boli niekoľkonásobne nižšie. Jedným z dôvodov je fakt, že Sýria slúži ruskému letectvu ako cvičný polygón pre otestovanie najnovších zbraní v ostrých bojových podmienkach.

Druhým, že ruská armáda musí dať najavo ochotu a pripravenosť, presadzovať strategické záujmy svojho štátu kdekoľvek vo svete. A to aj napriek tomu, že ruské letectvo zápasí s akútnym nedostatkom leteckých riadených striel. Toto otvorene priznal v nedávnom rozhovore pre Novie Izvestia aj riaditeľ ruského Centra pre analýzu stratégií a technológií Ruslan Puchov. Nejde však len o kvantitu, ale aj o kvalitu tejto vysoko presnej munície. Podľa jeho slov "bude potrebné na niektorých riadených strelách ešte zapracovať. Dôležitejšie však je, že kampaň v Sýrii umožnila identifikovať všetky nedostatky a čiastočne ich aj odstrániť. Náklady na získanie týchto neoceniteľných skúseností sú tak pomerne nízke."

Zo záberov ruských médií vyplýva, že najčastejšie používanou leteckou muníciou sú konvenčné bomby typu FAB-250 a FAB-500. Hlavnými nosičmi týchto voľne padajúcich bômb sú frontové bombardéry Su-24M a modernejšie Su-34. Na ruskej kampani v Sýrii, ktorá je pomerne intenzívna, sa však zúčastnili aj palubné stíhačky Su-33 a strategické bombardéry Tu-22M3. Tie takisto ničili pozemné ciele hlavne tzv. "hlúpymi" bombami. Na rozdiel od nedostatku riadených striel vzduch-zem má ruská armáda sklady plné klasických bômb, čo umožňuje udržať náklady na ruskú intervenciu na relatívne nízkej úrovni.

Rusko tak bude naďalej vyprázdňovať zásoby starej munície, avšak pred domácim a svetovým publikom bude hrať predstavenie o technologickej vyspelosti svojich zbraní. Budovanie takéhoto obrazu ruskej techniky je nevyhnutné aj z toho dôvodu, že Rusko je po USA druhým najväčším exportérom zbraní na svete.