20 rokov od zostrelenia legendárnej F-117

28.03.2019

V stredu uplynulo presne 20 rokov od zostrelu amerického lietadla F-117 Nighthawk, ktorý si pripísal srbský veliteľ 250. raketovej brigády protivzdušnej obrany plukovník Zoltán Dani.

F-117 bola prvým americkým útočným lietadlom s charakteristikami stealth, ktoré bolo tajne zavedené ešte v roku 1983 a počas operácie Spojenecká sila bolo najmodernejším strojom amerického letectva. O to kontroverznejšie bolo, keď sa srbskému veliteľovi podarilo nastražiť na tieto americké lietadlá pascu a pomocou batérií S-125M jedno z nich na ceste späť do Talianska zostreliť.

Táto pomerne nešťastná epizóda amerického letectva sa okamžite stala cenným materiálom pre obhajcov teórií, že stealth technológia je vlastne k ničomu a dokážu si s ňou poradiť aj zastarané sovietske protivzdušné systémy. Rôzne obmeny týchto teórií prežívajú dodnes a na jedinom príklade z roku 1999 sa snažia spochybniť vývoj moderných amerických lietadiel, ako sú F-35 alebo B-21. Pozrime sa teda bližšie na to, čo presne sa stalo pred 20 rokmi, a či skutočne išlo o bezproblémovú dominanciu srbskej PVO nad najmodernejšími americkými lietadlami tej doby.

Dňa 27. marca 1999 o 20:00 križovalo bizarne vyzerajúce čierne lietadlo nočnú oblohu nad Srbskom. Išlo o F-117 Nighthawk - podzvukové útočné lietadlo, ktoré bolo prvým zavedeným stealth lietadlom na svete. Stroj mal volací znak "Vega-31" a bol pomenovaný "Something Wicked". Chvíľku predtým zhodil dve laserom navádzané bomby Paveway na ciele v blízkosti juhoslovanského hlavného mesta Belehrad. Jeho pilot, podplukovník Dale Zelko, bol veteránom so skúsenosťami z vojny v Perzskom zálive.

Podplukovník Zelko sa so svojou F-117 zapojil do bombardovacej kampane, nazvanej operácie Spojenecká sila, ktorej cieľom bolo zastavenie násilia a represií voči kosovským Albáncom zo strany srbskej armády. Lietadlo Something Wicked vzlietlo z talianskej základne Aviano, na ktorej sa od 21. februára nachádzali všetky stroje tohto typu.

Juhoslovanská národná armáda bola v tej dobe vybavená protilietadlovými raketovými systémami S-75 a S-125, ktoré vznikli koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Najmodernejším prvkom juhoslovanskej protivzdušnej obrany bol raketový systém 2K12 Kub a dvojmotorové stíhačky MiG-29, ktoré Juhoslávia zaviedla v roku 1988. Kombinácia týchto sovietskych bojových lietadiel a systémov PVO predstavovala pre lietadlá NATO istú hrozbu, čo ich donútilo lietať vo vyšších nadmorských výškach, pričom museli byť sprevádzané lietadlami elektronického boja EA-6B Prowler.

Veliteľom 250. raketovej brigády protivzdušnej obrany bol plukovník Zoltán Dani. Ten bol vysoko iniciatívnym veliteľom, ktorý v minulosti študoval západnú taktiku potláčania protivzdušnej obrany. Na rozdiel od statickej taktiky, ktorú na Blízkom východe nešťastne používali iracké a sýrske jednotky protivzdušnej obrany, Dani svoje batérie S-125 Neva často presúval. Svojim posádkam dovolil aktivovať radary maximálne na dvadsať sekúnd a následne dostali príkaz na premiestnenie, a to aj v prípade, že nespustili paľbu.

S-125M nebol považovaný za mobilný protilietadlový systém, ale Zoltan Dani a jeho jednotka boli vycvičení ho premiestniť len za 90 minút. Štandardne si to vyžadovalo 150 minút, treba však dodať, že Daniho postup skrátilo to, že znížil počet odpaľovacích zariadení batérie na polovicu. Okrem neustáleho presúvania sa z jedného miesta na druhé, vytvoril Dani atrapy kompletov PVO a falošné navádzacie radary zo starých stíhačiek MiG, na ktoré následne spojenci NATO navádzali svoje protiradarové rakety. Vďaka týmto návnadám a neustálemu pohybu Daniho jednotka nestratila ani jednu batériu PVO, zatiaľ čo lietadlá NATO proti nemu použili celkovo 23 rakiet HARM.

Dani bol mimoriadne bystrý a všimol si, že jeho prehľadový radar P-18 dokáže v najnižšej možnej frekvencii sledovať Nighthawky na 24 km. V skutočnosti išlo o pásmo, na ktoré neboli kalibrované ani radarové výstražné prijímače lietadiel NATO.

Radary pracujúce v tomto pásme sú však nepresné a nedokážu zamknúť cieľ. Plánovači NATO ale Daniho jednotke mimoriadne uľahčili prácu, keď z nedbanlivosti naplánovali všetky misie stealth bombardérov po obvyklých a jednoducho predvídateľných trasách. Navyše sa Srbom podarilo prelomiť komunikáciu v rámci NATO a dokázali odpočúvať rozhovory medzi pilotmi amerických stíhačiek a lietadlami včasnej výstrahy a riadenia. Na základe toho si Dani zostavil presný obraz o rutinných letoch protivníka.

Srbský veliteľ sa rozhodol, že na americké stealth lietadlá nastraží pascu. Rozostavil svoje batérie S-125M na predpokladanej trase, po ktorej sa mali F-112 vracať do Talianska. 

Radary jeho systémov síce dokázali detegovať Nighthawky na krátku vzdialenosť, to si však vyžadovalo neustále prehľadávanie oblohy a vystavovanie sa nepriateľským radarom. Išlo o mimoriadne nebezpečnú taktiku, lebo to nielenže poskytovalo protivníkovi šancu odkloniť stealth lietadlo preč od zistenej hrozby, ale zároveň sa zvyšovalo riziko potenciálneho útoku antiradarovými raketami HARM.

Preto Dani prikázal ponechať navádzacie radary vypnuté a na detekciu amerických lietadiel použil len prehľadový radar P-18. Tomu sa nakoniec podarilo zachytiť štyri lietadlá F-117, pričom jedným z nich bolo práve Something Wicked. Vtedy povolil aktiváciu navádzacieho radaru na 20 sekúnd, tomu sa však v danom intervale nepodarilo ciele zachytiť.

Dani bol údajne špiónmi v Taliansku informovaný, že lietadlá elektronického boja EA-6B Prowler boli v ten deň kvôli zlému počasiu uzemnené. Bol preto ochotný riskovať viac ako obvykle a namiesto okamžitého presunu nariadil aktivovať navádzací radar ešte raz. Avšak aj tento pokus bol bezúspešný.

Rozhodol sa teda spustiť radar systému S-125M ešte tretí raz a v tej chvíli sa mu podarilo zamknúť Something Wicked na vzdialenosť asi 13 km. Dani tvrdí, že táto príležitosť sa mu naskytla v okamihu, keď F-117 otvorila dvere svojej bombovnice, aby zhodila svoj arzenál. Vtedy sa efektívna odrazová plocha lietadla dostatočne zvýšila a radar mal šancu ho zachytiť.

Následne boli na americkú F-117 vystrelené dve rakety, ktoré zamierili rovno k lietadlu. Prvá z nich preletela okolo Something Wicked dostatočne blízko, aby ho poškodila, avšak neexplodovala. Druhá strela už nezlyhala a spôsobila lietadlu škody, ktoré zapríčinili jeho zrútenie.

Pripomeňme, že Something Wicked bola jedinou F-117, ktorú sa juhoslovanskej armáde podarilo počas operácie Spojenecká sila zostreliť. Dňa 30. apríla bolo ešte jedno lietadlo tohto typu poškodené nepriateľskou raketou, pilotovi tohto stroja sa však podarilo vrátiť na základňu.

Z priamej výpovede srbského plukovníka Zoltána Daniho vyplýva, že úspešný zostrel F-117 bol všetkým možným, len nie ľahkým počinom. Viac ako "efektívna" sovietska technika tu zohralo svoju rolu schopné velenie, perfektná vycvičenosť srbských posádok, vynikajúca taktika a špionáž ako aj istá nedbanlivosť pri plánovaní misií na strane protivníka. Len ťažko možno tento prípad považovať za dôkaz toho, že stealth lietadlá môžu byť bez problémov zostrelené aj starými systémami PVO zo sovietskej éry.

Daniho trik použitia nízkofrekvenčných radarov na sledovanie stealth lietadiel zostáva dodnes základným kameňom taktiky, ktorá sa vytvára pre boj s leteckými prostriedkami s nízkou efektívnou odrazovou plochou. Ďalším je použitie infračervených senzorov, hoci tieto majú obmedzený dosah (približne 50 až 96 km).

Hlavnou výzvou však zostáva, dostať platformu s nízkofrekvenčným radarom alebo tepelným senzorom dostatočne blízko, aby mohli byť na stealth lietadlo navedené rakety.

Podobným problémom, akým čelila srbská PVO pri strete s F-117, by boli dnes boli vystavené aj moderné protilietadlové systémy, keby prišli do konfrontácie s lietadlami F-22 alebo F-35. Tie majú v súčasnosti podstatne nižšiu efektívnu odrazovú plochu, ako mali Nighthawky, vyvíjané v 70. rokoch minulého storočia. Navyše, moderné stealth stíhačky sú vybavené pokročilými palubnými radarmi a výzbrojou, ktorú dokážu zhadzovať mimo dosahu protivníkovej PVO.

Na záver dodajme, že stealth lietadlá nie sú v skutočnosti pre senzory "neviditeľné", a že dostatočne rafinovaný protivník môže nájsť spôsoby, ako ich prekvapiť. Dá sa predpokladať, že do budúcna sa bude predlžovať vzdialenosť, na ktorú budú aj tieto stroje odhaliteľné. Netreba však zabúdať na to, že sa neustále zlepšujú aj schopnosti samotných lietadiel, čím sa zvyšuje ich šanca na prežitie.

Technológia stealth preto v súčasnosti predstavuje a ešte pár rokov bude predstavovať ten správny smer, ktorým sa vývoj bojových lietadiel musí uberať. Prečo inak by sa tým okrem USA zaoberali aj krajiny ako Rusko, Čína, Francúzsko, Nemecko alebo Británia?

Zdroj: Stealth Shootout: In 1999, a U.S. Air Force F-117 Was Shot Down. Here's How it Went Down.