Čierny deň ruského letectva

06.03.2022

Dňa 24. februára sa začala ruská invázia na Ukrajinu. Počítalo sa, že operácia, nazývaná Rusmi ako "mierová", prebehne rýchlo a bez väčších strát na životoch a technike. Nič však nemohlo byť ďalej od reality ako táto predstava.

Vykopnutie dverí

Ruská operácia sa začala vo štvrtok ráno o 5:00 miestneho času a v úvodnej fáze pozostávala z raketových útokov, ktoré boli vedené zo súše, z mora a zo vzduchu. Zamerali sa hlavne na veliteľskú a riadiacu infraštruktúru, stanoviská protivzdušnej obrany, letecké základne, zariadenia v čiernomorskom prístavnom meste Odesa a ďalšie kľúčové ciele. Hlavným zámerom bolo hneď v úvode znížiť schopnosť Ukrajiny brániť sa a pripraviť jej veliteľov o situačné povedomie a komunikačné kanály.

Podľa ukrajinského ministerstva obrany bolo v tejto fáze použitých 30 riadených striel s plochou dráhou letu 3M14 Kalibr. Rakety boli proti cieľom na Ukrajine odpálené z plavidiel v Čiernom mori. Čiernomorská flotila má niekoľko plavidiel, ktoré sú vybavené kontajnerovými odpaľovacími zariadeniami Kalibr: tri fregaty triedy Admiral Grigorovič (Projekt 11356R/М), štyri korvety triedy Buyan-M (Projekt 21631), plus tri hliadkovacie lode projektu 22160. Čiernomorská flotila má ešte šesť dieselových útočných ponoriek triedy Varšavianka (Projekt 636.3), ktoré môžu tiež odpaľovať rakety Kalibr.

Tieto strely použilo v minulosti ruské námorníctvo aj počas zapojenia sa Moskvy do sýrskej občianskej vojny. 3M14 Kalibr je podzvuková strela, ktorá má dosah 2600 km a nesie vysoko výbušnú hlavicu s hmotnosťou 450 kg.

Jeden z predstaviteľov americkej obrany uviedol, že v úvodnej fáze sa do ničenia pozemnej infraštruktúry zapojili aj ruské bombardéry. Táto správa sa však zatiaľ nepotvrdila. Ak by tomu tak bolo, tak by zrejme išlo o Tu-160 a Tu-95MS, ktoré jediné sú schopné niesť rakety s plochou dráhou letu Ch-101.

Pentagon odhaduje, že v prvých hodinách operácie Rusko odpálilo taktiež asi 100 balistických rakiet. Mohlo by ísť o rakety 9K720 Iskander a OTR-21 Točka, ktoré Rusko pred zahájením operácie presunulo k ukrajinským hraniciam.

Video a fotografie z Kyjeva dokazujú, že v úvodnej fáze operácie použilo Rusko aj protiradarové rakety Ch-31P. Raketu môžu niesť taktické bombardéry Su-24 a Su-34, ako aj viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30SM. Ch-31P je nadzvuková raketa s pasívnym radarovým navádzaním a dokáže zasiahnuť cieľ na vzdialenosť 110 km (novšia verzia Ch-31PK až na 160 km).

Napriek masívnemu bombardovaniu sa Rusku nepodarilo vyradiť ukrajinskú protivzdušnú obranu a letectvo. Očakávalo sa, že početnejšie a modernejšie ruské letectvo dokáže pomerne rýchlo ovládnuť ukrajinský vzdušný priestor a zabezpečiť tak podporu svojim pozemným jednotkám. Nestalo sa tak ani napriek tvrdeniu ruského ministerstva obrany, že hneď v prvý deň bojov zneškodnili 83 pozemných objektov vojenskej infraštruktúry nepriateľa. V tomto vyhlásení zaznelo tiež, že sa podarilo zničiť dve ukrajinské stíhačky Su-27, dve lietadlá Su-24, jeden vrtuľník a štyri drony Bayraktar TB-2. Objavili sa aj satelitné zábery, ktoré potvrdzovali, že Ukrajina prišla minimálne o dve lietadlá pre priamu podporu pozemných síl Su-25. Tie zničila raketa na letisku Mykolajiv.

Obrana Ukrajiny

K ochromeniu obranyschopnosti ukrajinskej armády to však neviedlo a tá začala postupne svoje straty okupačným vojskám oplácať. Na severozápad od Kyjeva sa Ukrajincom podarilo zasiahnuť ruský útočný vrtuľník Ka-52, ktorý musel núdzovo pristáť. Došlo k tomu pri pokuse ovládnuť malé letisko Hostomel pri Kyjeve.

Ukrajinské letectvo si čiastočne dokázalo zachovať svoje spôsobilosti a v druhý deň vojny sa začali objavovať zábery stíhačiek Su-27 a MiG-29 chrániacich Kyjev. Jedno z ukrajinských lietadiel Su-27 bolo 25. februára v ranných hodinách zostrelené. Zásah spôsobil nad Kyjevom obrovskú ohnivú guľu a trosky následne ukázali, že ide o ukrajinský stroj. Nie je však úplne jasné, kto za tento zostrel nesie zodpovednosť. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že toto lietadlo zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana omylom, zatiaľ čo Ukrajina tvrdí, že to bola ruská raketa.

Aj keď Ukrajine po úvodnom útoku zostalo niekoľko funkčných stíhacích lietadiel, tie sa kvôli ruským mobilným systémom protivzdušnej obrany nedokázali presadiť. Preto hlavná ťarcha obrany krajiny pozostávala na pleciach pozemných jednotiek.

Nedostatočné počty letuschopných strojov v ukrajinskom letectve sa prejavili už 28. februára, kedy Ukrajina začala naliehať na bývalé "satelity" Sovietskeho zväzu, aby jej poskytli svoje stíhacie lietadlá. Krajiny ako Poľsko, Slovensko alebo Bulharsko boli postavené pre ťažkú otázku, či poskytnúť lietadlá MiG-29 a Su-25, ktoré by vedeli ukrajinskí piloti obsluhovať. Tieto štáty to však nakoniec odmietli s odôvodnením, že samé nemajú dostatok stíhačiek na stráženie vlastného vzdušného priestoru a takéto vojenské zasahovanie by mohlo viesť k eskalácii ukrajinského konfliktu.

Ukrajinským silám však stále zostalo jedno eso v rukáve a to v podobe tureckých bojových bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2. Tento bezposádkový systém začala Ukrajina od Turecka odoberať v roku 2019 a začiatkom marca 2022 bolo Kyjevu dodaných asi 20 lietadiel Bayraktar TB2 spolu s niekoľkými pozemnými riadiacimi stanicami. Tieto drony, vyzbrojené presne navádzanou muníciou typu MAM, dokázali hneď v prvých dňoch vojny spomaliť postup Ruska a odhaliť neočakávané slabiny na strane ruskej armády. Už 27. februára potvrdilo ukrajinské letectvo dva údery Bayraktaru na ruské konvoje v Chersonskej a Žytomyrskej oblasti. Počas prvých desiatich dní sa Bayraktarom podarilo zničiť dve obrnené vozidlá, štyri húfnice 2A65 Msta-B, päť protilietadlových systémov (Buk-M1-2, Buk-M2, Tor-M2), dva vlaky s palivom a asi 20 nákladných áut. Tieto údaje sú doložené fotografiami zničenej techniky a videami, ktoré vyhotovili samotné drony.

Napriek tomu, že tieto drony z dlhodobého hľadiska nedokážu zmeniť priebeh vojny, stávajú sa čoraz výraznejšou súčasťou ukrajinskej informačnej vojny. Dávajú ruským útočníkom dôvod báť sa svojho nepriateľa a poskytujú zásadnú podporu ukrajinskej morálke uprostred obáv z prichádzajúceho vojenského útoku. Ukrajinci tak dokázali veľmi efektívne preniesť tento konflikt aj do psychologickej roviny.

Vojenská pomoc a bezletová zóna

Aj napriek obrovskej odhodlanosti ukrajinských obrancov, ktorá nepochybne Rusov zaskočila, bolo už prvé dni jasné, že bez zahraničnej pomoci napadnutá krajina dlho nevydrží. Preto sa USA a viaceré štáty Európy rozhodli poslať Ukrajine protitankové strely Javelin a NLAW, protilietadlové strely Stinger, tisíce kusov útočných pušiek, munície a potravinových vojenských balíkov. Európska únia sa rozhodla vyčleniť na podporu dodávok zbraní pre Ukrajinu 450 miliónov eur, na ostatné vojenské vybavenie potom 50 miliónov eur. USA zas oznámili nový balík vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 350 miliónov eur, čím sa celková vojenská pomoc z Washingtonu Ukrajine za posledný rok zvýšila na takmer 1 miliardu eur.

To čo by však Ukrajina najviac potrebovala, aby dokázala ochrániť svoje obyvateľstvo pred bombardovaním, je zavedenie bezletovej zóny. Bezletová zóna je časť vzdušného priestoru, v ktorej je zakázané lietať určitým lietadlám. Obvykle zriaďuje počas konfliktu buď nad územím nepriateľského štátu, alebo nad územím, ktoré treba chrániť pred útokom nepriateľa. Ten, kto bezletovú zónu zriadi, sa potom snaží zabrániť jej potenciálnemu narušeniu, a to napríklad aj za použitia vojenskej sily. Ak by sa teda krajiny v NATO rozhodli zaviesť bezletovú zónu, prebrali by tak zodpovednosť za stráženie vzdušného priestoru. Dôsledkom by bolo, že by sa tieto krajiny podieľali na zostreľovaní ruských lietadiel a zapojili by sa do priameho boja s Ruskom.

Na vytvorenie bezletovej zóny by bolo potrebné aj základne, ktoré majú kapacitu na uskutočnenie tisícok letov. Tie by sa museli nachádzať na území krajín, ktoré sú blízko Ukrajiny.

Celý problém ešte hlbšie zanalyzoval vyslúžilý generál amerických vzdušných síl Philip Breedlove v rozhovore pre Foreign Policy: "Druhá vec, ktorej nikto nerozumie, je, že keď vyhlásite bezletovú zónu napríklad nad východnou Ukrajinou a koalícia alebo lietadlá NATO tam budú lietať, musíme vyradiť všetko, čo môže vystreliť do našej bezletovej zóny a poškodiť naše lietadlá. To znamená zbombardovať radary a raketové systémy na druhej strane hranice. A viete, čo to znamená, však? To sa rovná vojne,"

Z vyššie uvedených dôvodov teda Západ odmieta zriadiť nad Ukrajinou bezletovú zónu a to aj napriek každodenným žiadostiam prezidenta Zelenského. Západ totiž nechce ísť do rizika eskalácie, a to najmä jadrovej, pretože v uplynulých dňoch predstavitelia Ruska už niekoľkokrát nepriamo pohrozili jadrovými zbraňami.

Čierna sobota

Hoci ukrajinské letectvo a protivzdušná obrana každým dňom slabnú a Rusi sú vo vzduchu v početnej a kvalitatívnej prevahe, odpor obrancov neopadá. To spôsobilo, že Rusko uviazlo v zdĺhavej vyčerpávajúcej vojne, na ktorú nebolo vôbec pripravené a jeho straty začínajú výrazne narastať. Dôkazom toho bol aj desiaty deň konfliktu, kedy straty na strane ruského letectva dosiahli rekordné počty:

  • 1 stíhacie viacúčelové lietadlo Su-30SM
  • 2 stíhacie bombardéry Su-34
  • 2 bojové lietadlá pre priamu podporu pozemných síl Su-25
  • 2 útočné vrtuľníky Mi-24/35
  • 2 viacúčelové vrtuľníky Mi-8
  • 1 prieskumné bezpilotné lietadlo
Celkovo tak Rusko prišlo za prvých 10 dní okupačnej vojny s Ukrajinou o 11 lietadiel (2x Su-30SM, 3x Su-34, 4x Su-25 a 1x An-26, Orlan-10) a 10 vrtuľníkov (2x Mi-8, 6x Mi-24/35, 2x Ka-52). K týmto stratám je potrebné pripočítať viac ako 110 ruských tankov (vrátane najmodernejších T-80 a T-90), takmer 160 obrnených vozidiel rôznych typov, viac ako 110 bojových vozidiel pechoty, cez 40 húfnic a raketometov, takmer 30 protilietadlových systémov a desiatky rôznych podporných vozidiel.

Tieto čísla naznačujú, že Rusko vôbec nebolo pripravené na takúto vojnu - ani technicky, ani kvantitou a už vôbec nie morálkou. Stalo sa tak niečo, čo si racionálne zmýšľajúci človek nikdy nepripúšťal. A to že poprední predstavitelia Ruskej federácie výrazne precenili svoje sily. Ťažko povedať, čo ich k tomu viedlo. Možno tak dlho "kŕmili" svoj národ falošnou propagandou o obrovskej vojenskej nadradenosti Ruska, až tomu aj sami uverili.

Dúfajme, že precitnutie príde čoskoro, aj keď je to značne nepravdepodobné. Pomohlo by to zachrániť desiatky tisíc obetí na oboch stranách, ktoré môžeme v najbližších dňoch očakávať. V opačnom prípade sa tento konflikt potiahne mesiace, čo ruskú stranu vyburcuje k ešte väčšej agresivite s nedoziernymi následkami aj pre civilné obyvateľstvo.