Čoskoro spustia dodávky Gripenov E

30.11.2021

Zástupcovia spoločnosti Saab sa 24. novembra stretli s vojenskými predstaviteľmi brazílskeho a švédskeho letectva, aby im prezentovali prvých šesť sériovo vyrobených stíhačiek Jas-39E Gripen. V nasledujúcich dňoch budú tieto lietadlá ešte otestované a následne dodané obom zákazníkom.

Štyri z týchto lietadiel budú dodané Brazílii a dve získa švédske letectvo. Pripomeňme, že Brazília si objednala celkovo 28 jednomiestnych stíhacích lietadiel JAS-39E a osem dvojmiestnych JAS-39F. Spoločnosť Saab vyrobí vo svojom závode v Linköping prvých 13 stíhačiek - 12 jednomiestnych a 1 dvojmiestnu. Na výrobe zvyšných lietadiel sa už bude podieľať brazílska spoločnosť Embraer so závodom v Gavião Peixoto. Švédske letectvo si objednalo 60 jednomiestnych strojov JAS-39E, ktoré by mali byť dodané do roku 2027.

Vývoj

Program vývoja JAS-39E/F nadviazal na svojho úspešného predchodcu, ktorým bol JAS-39C/D. Tieto stroje (v jednomiestnej a dvojmiestnej verzii) sa vynikajúco osvedčili nielen vo švédskom letectve, ale aj u viacerých zahraničných zákazníkov vrátane Českej republiky. Preto bola už v roku 2007 bola zahájená stavba technologického demonštrátora, označovaného ako Gripen NG, ktorý prvýkrát vzlietol 27. mája 2008.

V nadväznosti na to v decembri 2012 švédska vláda schválila program vývoja vylepšenej verzie Gripenu. V januári 2013 bolo prijaté rozhodnutie, že Švédsko obstará 60 stíhacích lietadiel typu Gripen E. Preto sa v júli 2013 spustila stavba prvého prototypu (s označením 39-8), ktorý mal byť určený hlavne na otestovanie draku a riadiacich systémov. Jeho prvý let sa uskutočnil 15. júna 2017 a už pri ňom bolo potvrdené, že nový Gripen E funguje podľa očakávania. Dňa 26. novembra 2018 sa vzniesol do vzduchu druhý prototyp (39-9), ktorý slúžil na vyladenie taktických systémov. Skúšky v poradí tretieho a posledného prototypu (39-10) sa začali 10. júna 2019 a počas nich bolo otestované lietadlo v plnej konfigurácii.

Technické parametre

V porovnaní s Gripenom C je nová verzia JAS-39E zhruba o jeden meter dlhšia a rozpätie krídel je predĺžené o 20 cm (na 8,6 m). Hoci došlo k zmene rozmerov, základná aerodynamická koncepcia celého lietadla zostala zachovaná. Významnou konštrukčnou zmenou však bolo uloženie hlavných podvozkových nôh z trupu do zväčšených koreňových častí krídla. Uvoľnený priestor tak mohol byť využitý na inštaláciu väčších palivových nádrží, vďaka čomu pojme Gripen E asi o 40% viac paliva ako verzia C. To umožnilo zvýšiť bojový rádius z 800 km až na 1300 km.

Gripen E má zároveň o 2500kg vyššiu maximálnu vzletovú hmotnosť, vďaka čomu je možné na naň pripevniť zbrane, externé palivové nádrže a zameriavací či prieskumný kontajner s maximálnou hmotnosťou do 6000 kg. Zbrane je možné navyše ponovom zavesiť až na desať závesných bodov pod trupom a krídlami, pretože vďaka konštrukčnej zmene uloženia kolies hlavného podvozku pribudli dva úplne nové závesné body na trupe.

Jednou z najväčších predností nového Gripenu je aj úplne nová architektúra jeho palubných elektronických systémov. Tie sú  navrhnuté tak, že softvér aj hardvér potrebný pre samotný let je úplne oddelený od systémov používaných na bojové činnosti, komunikáciu atď. Tým sa výrazne znižuje riziko prípadných softvérových problémov spojených s inštaláciou nových funkcií (napr. pri integrácii nových zbraní).

Nové Gripeny budú vybavené výkonnejším motorom General Electric F414-GE-39E, ktorého maximálny ťah s prídavným spaľovaním je 98 kN. Táto pohonná jednotka patrí do rodiny motorov F414, ktorými sú vybavené aj americké stíhačky F/A-18E/F Super Hornet. F414-GE-39E sa od motora Super Hornetu líši iba drobnými úpravami alternátora (aby poskytoval lietadlu viac energie), upraveným softvérom vo FADEC a ďalšími vylepšeniami súvisiacimi s jednomotorovou konfiguráciou Gripenu.

Senzorové vybavenie Gripenu E zásadne zvyšuje jeho operačné schopnosti. Nová verzia je vybavená rádiolokátorom s aktívnym elektronickým skenovaním Raven ES-05, ktorého anténu je možné navyše mechanicky natáčať , čím sa dosiahne radarové pokrytie zorného poľa v horizontálnom rozsahu až 200 stupňov. Toto riešenie napríklad umožňuje pilotovi po odpale strely Meteor vykonať ostrý bojový výkrut od cieľa a zároveň udržať dátové spojenie s odpálenou strelou, zatiaľ čo radar ES-05 medzitým spracováva iné úlohy a vyhľadáva nové ciele.

Druhým kľúčovým prvkom je pasívny elektrooptický infračervený vyhľadávací a zameriavací systém Skyward-G, ktorý sa nachádza vpredu pred krytom kabíny. Tento senzor slúži na detegovanie, sledovanie a identifikovanie cieľov, a to nielen vo vzduchu, ale aj na zemi i vodnej hladine. Skyward-G sleduje predovšetkým tepelné žiarenie z výstupných trysiek motorov lietadiel. Podľa výrobcu dokáže senzor zachytiť všetky lietadlá letiace rýchlosťou väčšou ako 555 km/h, pričom sa vôbec nemusí zamerať na horúce spaliny z trysky motora. Skyward-G dokáže rozpoznať aj teplo vyžarované z trupu rýchlo letiacich lietadiel, vďaka čomu môže detegovať aj stealth lietadlá, ktorých "ostrý" dizajn je viac náchylný k aerodynamickému ohrevu. Infračervený senzor navyše na rozdiel od palubného radaru funguje aj v silnom elektromagnetickom rušení. Rovnako ho možno využiť aj v situácii, kedy z dôvodu utajenia nie je možné použiť palubný radar.

Kabína Gripenu E bude vybavená širokouhlým displejom s vysokým rozlíšením a rozmerom 19 x 8 palcov. Ten pokryje prakticky celú plochu prístrojovej dosky, čo pilotovi poskytne lepšie možnosti zobrazenia letových aj taktických dát. Ide o najnovší trend, ktorý poznáme aj z amerických strojov F-35 Lightning II.

Do nových Gripenov je integrovaný izraelský prilbový zameriavač HMD Targo so schopnosťou nočného videnia. Targo umožňuje samotným pohľadom smerovať senzory a zbrane lietadla, ako aj zameriavať ciele. Taktiež premieta na úroveň pravého oka pilota základné letové údaje (výšku, rýchlosť, AoA, preťaženie) a taktické údaje (t.j. kde je cieľ a informácie s ním súvisiace). Prilba HMD Targo (alias JHMCS II) je primárne určená pre manévrový vzdušný boj a umožňuje pilotovi odpaľovať strely AIM-9X alebo IRIS-T až do uhla 60 ° od smeru letu. Prilbu je možné ďalej použiť pre výrazné zefektívnenie funkcie leteckého predsunutého návodcu FAC/JTAC, kedy takto môže pilot označovať ciele na zemi jednoduchým pohľadom, zamerať na ne senzor zameriavacieho kontajnera či radar a po ich identifikácii jednoduchým zameraním odoslať ostatným jednotkám napríklad ich GPS súradnice.

Gripen E je vybavený pasívnym výstražným systémom PAWS-2 od izraelského výrobcu Elisra. Tento systém je určený na detegovanie a sledovanie prichádzajúcich striel. V prípade blížiacej sa rakety dokáže upozorniť posádku ohrozeného lietadla audiovizuálnymi výstražnými signálmi a zároveň iniciuje celý rad protiopatrení napríklad v podobe vypustenia klamných cieľov.

Zásadným prvkom Gripenu E je úplne nový systém elektronického boja Arexis. Ten umožňuje zachytenie signálu, jeho presnú rekonštrukciu a spätné vysielanie pozmeneného signálu, aby rádiolokátor na zemi či vo vzduchu dostal nesprávne či zavádzajúce údaje o cieli. Prvky systému Arexis boli implementované do koncových wingtipov, ktoré oproti predchádzajúcej generácii Gripenov citeľne zmohutneli a vzdialene tak pripomínajú puzdrá ruského systému REB Sorbcija, inštalované na niektorých strojoch Su-27. Oproti ruskému systému však zostala zachovaná možnosť odpaľovať z koncových wingtipov strely IRIS-T.

Gripen E má v aktuálnej softvérovej edícii MS21 integrované v podstate rovnaké spektrum výzbroje, ktoré teraz používajú švédske Gripeny C/D so softvérom MS20 Block 1.1. Ide o zbrane pre všetky typy misií, teda pre ničenie vzdušných, pozemných alebo hladinových cieľov. To znamená, že Gripen E má už od začiatku integrovanú najmodernejšiu výzbroj, ako napríklad strelu krátkeho dosahu IRIS-T, raketu stredného až dlhého dosahu Meteor alebo malé presné bomby GBU-39/B SDB.