Naozaj unikol Tu-160 stíhačkám F-35?

22.11.2019

Začiatkom novembra uverejnil čínsky portál SOHU správu o tom, že ruský strategický bombardér Tu-160, ktorý vykonával rutinný bojový let v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Japonským morom, znenazdajky uletel americkým stíhačkám F-35A. V priebehu niekoľkých dní prevzalo tento hoax množstvo webov.

Stíhačky F-35A údajne sprevádzali Tu-160 nad vodami Japonského mora, keď v tom ruský bombardér s hmotnosťou 110 ton náhle zmenil geometriu krídel do polohy 65 stupňov, prepol do režimu prídavného spaľovania a zrýchlil na maximálnu rýchlosť Mach 2,05. Piloti trinásťtonových F-35A vraj nedokázali okamžite zareagovať, aby dohnali zrýchlenie ruského lietadla a unikajúci Tu-160 už mohli sledovať len pomocou palubného rádiolokátoru.

Tento opis, ktorý pripomína skôr úryvok zo sci-fi poviedky, kde sa zaostalá pozemská technológia stretne s vyspelou mimozemskou civilizáciou, okamžite zaujal množstvo ruských webov. Správa sa tak začala rýchlo šíriť internetom a čoskoro ju uverejnili aj dva slovenské weby, ktoré s obľubou zverejňujú nepodložené informácie.

Skutočnosť, že ruské médiá šírili tieto informácie, nie je vôbec prekvapujúca. Práve naopak, správy, ktoré dokazujú vojenskú nadradenosť Ruska nad USA, sú obľúbeným nástrojom na pozdvihnutie národnej hrdosti. Hlavne v prípade, ak sú v úlohe porazených stroje ako F-35, ktoré predstavujú technologický vrchol amerického vojenského priemyslu. Ale bolo to naozaj tak? A je Tu-160 vôbec schopný tak ľahko uniknúť stíhačkám F-35?

Situáciu zanalyzoval Oleg Faličev, redaktor odborného ruského portálu Vojensko-priemyselný kuriér, ktorý 20. novembra uverejnil na túto tému článok. Autor si položil dve otázky, ktoré stavajú túto udalosť do úplne iného svetla:

1. Prečo by mali stíhačky prenasledovať bombardér, ktorý pokojne vykonáva plánovaný let nad neutrálnymi vodami a nič neporušuje?

2. A prečo by naši piloti mali unikať od stíhačiek na forsáži?

Oleg Faličev vysvetľuje, že "existujú desiatky takýchto kontaktov a sprevádzania bombardérov stíhačkami krajín NATO. Každá strana si pri nich plní svoju úlohu a nevyhrocuje situáciu do extrému, kde by spolu hrali hru na mačku a myš. Profesionáli sa správajú inak. Nikto nikomu neuniká a nikto sa v takejto situácii nesnaží protivníka dohnať."

Treba priznať, že bombardér Tu-160 má skutočne výnimočné letové vlastnosti. Dokáže vyvinúť maximálnu rýchlosť až 2200 km/h, zatiaľ čo americká F-35 dosiahne za použitia prídavného spaľovania rýchlosť len 1930 km/h a aj to iba počas veľmi obmedzenej doby. Na druhej strane zrýchlenie F-35A je štyrikrát vyššie ako Tu-160, čiže k žiadnemu prekvapivému úniku nemôže dôjsť. Povedať, že americké stíhačky by pri krátkom rozostupe nedokázali dohnať Tu-160, je jednoducho hlúpe. V skutočnosti by sa priblížili, napodobnili zachytenie nepriateľského stroja a odleteli, čím by úlohu úspešne dokončili.

Únik bombardéru by mohol nastať iba v prípade, ak by medzi lietadlami bola väčšia vzdialenosť. Režim prídavného spaľovania však vedie u Tu-160 k mimoriadne veľkej spotrebe paliva. Je to viac ako tona paliva za minútu (niektoré zdroje uvádzajú až 2,8 t/min), čiže v tejto situácii by bol let na forsáži absurdný.

Navyše letová príručka lietadla obsahuje určité obmedzenia týkajúce sa rýchlosti letu a dosiahnutie maximálneho prevádzkového režimu motora sa v určitých situáciách neodporúča. Podľa nej by sa let po trasách, ako napr. nad Japonským morom, mal vykonávať normálne a nie nadzvukovou rýchlosťou.

Na záver možno povedať, že hoci letové vlastnosti Tu-160 umožňujú za určitých okolností uniknúť stíhačke F-35A, v skutočnosti k ničomu takému nedošlo. Celý incident nad Japonským morom je iba výmysel, čo potvrdil Vojensko-priemyselnému kuriéru aj zdroj z Obranného výboru štátnej Dumy. Vojenské oddelenie informovalo, že nielen v novembri, ale v celom tomto roku vôbec nedošlo nad Japonským morom k žiadnym letom Tu-160.

Zdroj: Как Ту-160 ушел в отрыв ... от реальности