Nová hypersonická strela pre americké letectvo

10.06.2018

Podľa novo vydaného vládneho dokumentu, ktorý bol uverejnený 4. júna, spustilo americké letectvo program vývoja hypersonickej riadenej strely s plochou dráhou letu v hodnote takmer 1 miliardy dolárov.

Ilustračný obrázok: strela X-51A zavesená pod krídlom bombardéru B-52
Ilustračný obrázok: strela X-51A zavesená pod krídlom bombardéru B-52

Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov však bude pri vývoji preskočená fáza súťaže viacerých firiem, ktoré by dodali alternatívne prototypy strely. Tento krok predstavuje odklon ministerstva obrany od bežných postupov pri najpokročilejších zbrojných programoch.

Týmto opatrením sa americké letectvo taktiež snaží zrýchliť vývoj hypersonických zbraní z dôvodu pokroku, ktorý v týchto technológiách uskutočnilo Rusko a Čína. Ťažkosti, spojené s obranou proti hypersonickým zbraniam, tlačia Pentagon do nových pretekov v zbrojení. Ako uviedol v marci 2018 zástupca ministra obrany pre výskum a techniku Michael Griffin, "vývoj hypersonických zbraní je najvyššou technickou prioritou americkej armády".

Po tom, ako v júni 2017 deklarovalo americké letectvo záujem o vývoj hypersonickej strely, získalo ponuky od 12 spoločností. Z nich sa do užšieho výberu dostalo päť najrealistickejších projektov od dodávateľov Boeing, Lockheed Martin, Northrop Grumman, Raytheon Missile Systems a Orbital ATK. Nakoniec iba štyri z piatich firiem predložili svoje ponuky, pričom víťazom sa stal Lockheed Martin Space (jedna zo štyroch hlavných divízií Lockheed Martin).

Spoločnosť Lockheed Martin Space získala zákazku v hodnote 928 miliónov dolárov, na základe ktorej má vyvinúť a dodať nezverejnené množstvo hypersonických striel s plochou dráhou letu. Firma sa zaviazala zrealizovať technické a vývojové práce, ktoré povedú k dosiahnutiu prvotnej operačnej spôsobilosti strely do roku 2022.

Pripomeňme, že v minulosti už Spojené štáty zrealizovali niekoľko experimentálnych programov za účelom vývoja prostriedkov schopných hypersonického letu. Jedným z nich bola séria štyroch testov strely X-51 Waverider od spoločnosti Boeing, ktoré sa konali v rokoch 2010 až 2013. Pri najúspešnejšej skúške tohto projektu bola strela X-51 vypustená zo strategického bombardéru B-52H a dosiahla rýchlosť 5,1 Machu (5,400 km/h). Po viac ako šiestich minútach letu sa strela v dôsledku vyčerpania paliva zrútila do Tichého oceánu. Konštruktéri získali telemetrické údaje z 370-sekundového úseku letu, čo môže slúžiť pri praktických aplikáciách a budúcom vývoji hypersonického letu.

Ďalším programom, zaoberajúcim sa vývojom bezposádkového hypersonického prostriedku, bol HTV-2 (Hypersonic Technology Vehicle 2). Pre vozidlo bolo potrebné vyvinúť ľahký a dostatočne odolný plášť, ktorý by ochránil súčiastky zariadenia pre vysokými teplotami. HTV-2 totiž malo byť pri lete schopné odolať teplotám vyšším ako 1 927 °C (oceľ sa taví už pri 1 371 °C). Trup prostriedku bol vytvorený z kompozitných materiálov na báze uhlíkových vlákien a za jeho vývojom stála spoločnosť Lockheed Martin Corp. Dva letové testy HTV-2 sa uskutočnili v rokoch 2010 až 2011, pričom lietadlo bolo vypustené z rakety Minotaur IV. Lety boli naplánované na 30 minút, v oboch prípadoch sa však podarilo dosiahnuť stabilný let iba v dĺžke 9 minút. Prostriedok dosiahol počas kĺzavého letu rýchlosť 20 Machov.

Ako vidno, americkí konštruktéri pri vývoji hypersonickej strely nezačínajú od nuly a majú už isté telemetrické dáta z hypersonických letov. Vzhľadom na náročnosť takéhoto projektu je však otázne, či sa vývojárom Lockheed Martinu skutočne podarí dosiahnuť prvotnú operačnú spôsobilosť strely už v roku 2022.