Pochybná budúcnosť MiGu-35

13.09.2019

Na nedávnej leteckej výstave MAKS-2019 bola verejnosti predstavená exporná verzia stíhačky MiG-35. V skutočnosti však nešlo o nič iné, ako o zmodernizovaný MiG-29, ktorého vývozný potenciál je otázny.

Aj napriek istým modernizačným prvkom a aktívnemu PR je osud tohto najnovšieho prírastku do rodiny legendárneho MiGu-29 neistý. Nad nie príliš ružovými vyhliadkami MiGu-35 sa zamyslel redaktor ruského denníka Izvestia Alexandr Ermakov.

Premárnený čas

Su-27, drahší a ťažší konkurent MiGu-29, bol v ére Sovietskeho zväzu málo známy a nevyvážal sa do zahraničia. Prvú zmluvu na jeho vývouz uzavrelo s Čínou ešte ZSSR, ale dodávky už realizoval nástupnický štát, ktorým bolo Rusko. Modernizované verzie Su-27 (Su-30 a Su-35) sa neskôr stali skutočným svetovým bestsellerom a symbolom moderného ruského letectva. Naopak, MiG-29 bol v osemdesiatych rokoch aktívne dodávaný do spriatelených krajín a ešte dlhú dobu zostal v západnej kultúre synonymom pre ruskú stíhačku, ale po páde Sovietskeho zväzu už veľký úspech nezaznamenal.

Dôvodom úspechu Suchoja boli nepochybne iniciatíva a odvaha uskutočniť hĺbkovú modernizáciu Su-27, ktoré táto konštrukčná kancelária preukázala pri vývoji a propagácii spolu s irkutskou a komsomolskou leteckou spoločnosťou. Zatiaľ čo konštrukčná kancelária MiG po úspešnom a prevratnom kontrakte s Malajziou v roku 1994 zaspala na vavrínoch. To viedlo k obsadeniu kľúčových potenciálnych trhov ťažšími stíhačkami z dielne Suchoja. Pre objektivitu však treba dodať, že svoju úlohu tu zohrala aj iná skutočnosť. V rokoch 1990 až 2000 boli z inventára bieloruských a ukrajinských vzdušných síl rozpredávané použité MiGy-29, čomu bolo ťažké cenovo konkurovať.

Záchranu nepriniesla ani zmluva s Alžírskom z roku 2006 na nákup modernizovaných MiG-29SMT. Tento kontrakt sa zmenil na nepríjemný škandál, keď zákazník vzniesol obvinenie, že nejde o nové stroje, ale použité lietadlá prerobené na variant SMT. V dôsledku toho museli byť tieto stíhačky naspäť odkúpené a Alžírsko si namiesto toho objednalo niekoľko kusov Su-30MKA.

Bez preháňania možno povedať, že budúcnosť rodiny MiG-29 zachránili indické ambície, zaradiť sa medzi krajiny prevádzkujúce lietadlové lode. Po získaní ruského lietadlového krížnika Admiral Gorškov (indickým námorníctvom premenovaný na Vikramadita), bolo potrebné kúpiť aj vhodné bojové lietadlá. Prirodzenou voľbou sa stala palubná verzia MiGu-29. Tá bola menšia a ľahšia ako konkurenčná Su-33, čo bolo kľúčové pre Vikramaditu, ktorá bola oveľa menšia ako Admirál Kuznecov. V súlade s indickými požiadavkami bola vyvinutá nová verzia MiG-29K/KUB, ktorá už bola podstatne modernejšia ako lietadlo pôvodne vyvíjané v sovietskej ére. Drak lietadla bol radikálne vylepšený a zvýšila sa zásoba paliva. Nový stroj samozrejme získal aj modernú avioniku a arzenál výzbroje, ktorá mohla by zavesená nie na šiestich, ale až na ôsmich závesných bodoch. Sériová výroba tohto typu sa rozbehla v roku 2008 a India celkovo objednala 45 lietadiel.

MiG-29KUB patriaci ruskému letectvu
MiG-29KUB patriaci ruskému letectvu

Dôležitosť indického kontraktu nespočívala iba v tom, že sa podarilo zabezpečiť ďalšiu výrobu MiGu-29, ale že India v podstate financovala vývoj a testovanie novej verzie. Z toho následne ťažilo ruské námorníctvo, ktoré v roku 2012 objednalo 24 lietadiel MiG-29K/KUB. Treba povedať, že toto bol omnoho praktickejší nákup ako zmluva uzavretá v roku 2014 na 16 menej pokročilých MiG-29SMT. Táto objednávka bola zjavnou podporou výrobcu, obzvlášť na pozadí masívnych nákupov Su-30SM a Su-35S, ktoré sa nakoniec stali oporou ruského letectva.

Vráťme sa však k palubnému MiG-29K/KUB, z ktorého následne vznikla modifikovaná verzia MiG-29M/M2 určená na prevádzkovanie z pozemných letísk. Hoci sa táto nová verzia od svojej palubnej predlohy líšila iba v absencii niektorých špecifických systémov, potrebných pre prevádzkovanie na lietadlovej lodi, aj tak sa podarilo 50 lietadiel tohto typu predať v roku 2015 Egyptu. Dodávky týchto strojov sa začali v apríli 2017 a mali by byť ukončené v roku 2020.

MiG-35

Označenie MiG-35 je z marketingových dôvodov využívané už mnoho rokov a zakaždým pre inú verziu hĺbkovej modernizácie MiGu-29. Najčastejšie je spájané s indickým tendrom na nákup viacúčelových bojových lietadiel, ktorý bol vyhlásený v roku 2007. MiGu sa tu však nepodarilo uspieť a v roku 2011 bol zo súťaže vyradený. India nakoniec o rok neskôr objednala 36 stíhačiek Dassault Rafale, i keď pôvodne plánovala obstarať až 126 kusov.

Po neúspechu v indickom tendri vyvíjala spoločnosť RSK MIG veľké úsilie spropagovať novú stíhačku na domácom trhu. Dôvodom bola všeobecne zaužívaná prax, ktorej podstatou je to, že domáci nákup bojovej techniky stimuluje aj záujem zahraničných zákazníkov. Pokusy o predaj MiGu-35 ruskému ministerstvu obrany sa zmenili na dlhotrvajúcu ságu, počas ktorej bol štátny nákup každoročne odkladaný. Ruské letectvo neprejavovalo o novú verziu žiaden záujem, pretože bojové schopnosti MiGu-35 sú v porovnaní s Su-30SM slabšie (nehovoriac už o Su-35S). Navyše ruské vzdušné sily sa už zbavili takmer všetkých pôvodných verzií MiGu-29 a nahradili ich novými Su-30SM a Su-35S. V blízkej budúcnosti zostane v prevádzke iba malý počet MiGov-29SMT, ktoré majú pred sebou ešte väčšiu časť svojho životného cyklu a nevyžadujú výmenu. Vzhľadom k tomu, že Rusko dnes vyzbrojuje svoje letecké pluky výlučne strojmi z dielne Suchoj, nezdá sa nákup väčšieho množstva MiGov-35 rozumným ekonomickým riešením. Zavedením ďalšieho typu by sa zvýšili náklady na logistiku, servis a výcvik personálu.

Ďalším faktorom, ktorý neprispel k zvýšenému záujmu ruského letectva o MiG-35, boli len malé odlišnosti oproti MiGu-29M/M2. Nový stroj si zachoval pôvodný drak a hlavným vylepšením v porovnaní s MiGom-29M/M2 mal byť moderný rádiolokátor s aktívnym elektronickým skenovaním. Ruské ministerstvo tak nakoniec po rokoch otáľania objednalo v auguste 2018 šesť lietadiel MiG-35S/UB. A to aj napriek tomu, že nový radar je stále vo vývoji a tieto stroje budú dodané bez neho.

Pred pár mesiacmi zverejnili ruské médiá informáciu, že ministerstvo obrany objedná tento rok ďalších 14 stíhačiek MiG-35. Zatiaľ však žiadnej takejto objednávke nedošlo. Vyzerá to skôr, že šestica objednaných lietadiel bude skutočne slúžiť len na podporu exportu a nakoniec skončí v leteckom akrobatickom tíme Striži.

Tento predpoklad potvrdzuje aj fakt, že na tohoročnej leteckej výstave MAKS-2019 bol MiG-35 predstavený v tzv. "exportnej modifikácii". Takéto kategorizovanie je značne zavádzajúce, keďže MiG-35 bol vždy primárne exportným projektom. Preto by bolo presnejšie uvádzať, že ide skôr o lietadlo s "novým vzhľadom". A táto neočakávaná premiéra dáva nádej na istý optimizmus. Prečo?

Za prvé, korporácia RSK MiG konečne pristúpila k optimalizácii draku lietadla. Zväčšila sa plocha krídla, ako aj plocha chvostových častí. Drak predchádzajúcej verzie, ktorý vychádzal z námorného MiGu-29K/KUB, bol značne zosilnený. To je potrebné v prípade lietadiel operujúcich na palube lietadlovej lode, ale nie je to príliš žiadúce pre stroje prevádzkované na pozemných letiskách. Boli zverejnené informácie, že došlo k radikálnemu prepracovaniu draku MiGu-35, čo by ho malo výraznejšie odlišovať od verzie MiG-29M/M2.

Po druhé, opäť bol demonštrovaný záujem, vybaviť nový MiG-35 radarom s aktívnym elektronickým skenovaním (AESA). Vybavenie lietadla týmto moderným senzorom síce sľuboval výrobca už mnohokrát, ale aspoň je vidieť, že to v spoločnosti RSK MiG zatiaľ nezavrhli. Okrem toho má byť zmodernizované aj vybavenie kabíny. Nový stroj bol na MAKS-2019 predstavený aj so zameriavacím kontajnerom, ktorý umožní použitie presne navádzanej munície.

Po tretie, ak skutočne došlo novej verzii MiGu-35 k zásadným vylepšeniam, lietadlo nepochybne bude mať na zahraničných trhoch nádej na úspech. India otvorene hovorí o naliehavej potrebe nakúpiť malú sériu MiG-29 a možnosť výmeny zastaraných MiG-29N zvažuje aj Malajzia. Ďalším potenciálnym záujemcom môže byť Egypt, ktorý potrebuje nahradiť zastarané F-16 a získať západné stroje s modernou výzbrojou nemusí byť pre túto krajinu také jednoduché. Ak to umožnia okolnosti, tak k zákazníkom MiGu-35 môže pribudnúť aj Sýria a Irán.

Bude nepochybne zaujímavé sledovať, či sa MiG-35 dokáže na zahraničných trhoch etablovať. Veľké nádeje sa vkladali do nedávnej výstavy MAKS-2019, kde však jediným úspechom pre konzorcium RSK MiG bola len alžírska objednávka 14 lietadiel MiG-29M/M2. Jedna vec je ale jasná, toto bude zrejme posledný pokus o oživenie záujmu o rodinu MiG-29. Ak sa v nadchádzajúcich rokoch nepodarí predať MiG-35 do zahraničia, bude najvyšší čas program ukončiť. Pripomeňme, že v súčasnosti už prebieha sériová výroba 78 stealth stíhačiek Su-57. Preto predstava, že ruské letectvo bude mať za pár rokov záujem o zmodernizovaný MiG-29, vyznieva značne fantazmagoricky.