Rusko spúšťa výrobu dronov Aľtius-RU

03.03.2021

Tlačová agentúra Tatar-Inform 20. februára informovala, že Uralský závod civilného letectva, ktorý má výrobnú linku v Kazani, podpísal s ministerstvom obrany zmluvu na dodávku predsériovej várky ťažkých bezpilotných lietadiel Aľtius-RU.

Pripomeňme, že vývoj bezposádkového systému, nazvaného Aľtius-M, sa začal ešte v októbri 2011. Výberové konanie vyhrala konštrukčná kancelária Simonova (do mája 2014 niesla označenie "Sokol"), ktorá bola uprednostnená pred legendou ruského leteckého priemyslu - spoločnosťou MiG. Na základe zmluvy v hodnote 1,035 miliárd rubľov mala táto konštrukčná kancelária dodať prvé dva funkčné prototypy do júla 2014.

Kancelária Simonova v tej dobe však nemala žiadne vlastné skúsenosti s vývojom takýchto lietadiel. Preto bol projekt založený na rozsiahlej spolupráci, do ktorej sa zapojilo asi 70 rôznych podnikov. Napriek širokej spolupráci a vyčleneniu dostatočného množstva finančných prostriedkov bolo vo vtedajších ruských podmienkach takmer nemožné nájsť firmy, ktoré by boli schopné zrealizovať náročné technické zadania.

V dôsledku toho bola kancelária Simonova nútená pristúpiť k spolupráci so zahraničnými partnermi. Niektoré zdroje uvádzajú, že na výrobe trupu Aľtiusu sa podieľal najväčší svetový špecialista na vývoj kompozitných materiálov Werner Hufenbach a jeden z popredných odborníkov v oblasti leteckého inžinierstva Rudolf Nitchman.

Z vyššie uvedených dôvodov sa vývoj dostal do omeškania a prvý let, ktorý bol naplánovaný na koniec roka 2014, sa nakoniec neuskutočnil. Tento termín bol posunutý na rok 2015, ani to sa však nepodarilo dodržať. Prvý prototyp sa tak vzniesol k oblohe až v júli 2016, druhý v máji 2017. Zábery z letových skúšok tretieho prototypu sa objavili v septembri 2018. Tento stroj už mal prepracovanú prednú časť trupu tak, aby pod vypuklým krytom mohla byť umiestnená satelitná anténa. Na základe dostupných informácií sa letové skúšky tohto prototypu nezaobišli bez značných ťažkostí.

Koncom roku 2018 sa objavili podozrenia, že v konštrukčnej kancelárii Simonova dochádza ku korupcii. Z toho dôvodu bol v období od apríla do júna zatknutý jej generálny riaditeľ Alexander Gomzin. Ruské ministerstvo obrany podalo žalobu a v marci 2020 vymeral súd konštrukčnej kancelárii Simonova pokutu 4,5 milióna rubľov.

Z vyššie uvedených dôvodov sa ruské ministerstvo obrany rozhodlo, že vývoj Aľtiusu bude presunutý z konštrukčnej kancelárie Simonova do Uralského závodu civilného letectva (UZGA) v Jekaterinburgu. Tento presun nebol náhodný - najväčším akcionárom oboch spoločností je NK-Bank, ktorú vlastní Viktor Grigoriev.

Ministerstvo obrany RF podpísalo s novým dodávateľom najskôr zmluvu na vývoj bezposádkového lietadla Aľtius-U, ktorého letové skúšky sa začali v auguste 2019. V decembri 2019 nasledovala zmluva na realizáciu projektu Aľtius-RU. Cieľom tohto projektu mal byť vývoj a výroba bezpilotného leteckého systému s dlhým doletom, ktorý by dokázal plniť prieskumné a útočné úlohy. Mal byť vybavený systémom satelitnej komunikácie a prvkami umelej inteligencie, ktoré by zabezpečili interakciu medzi dronom a lietadlami pilotovanými ľudskou posádkou. Podľa neoficiálnych informácií presiahla hodnota tohto kontraktu 7 miliárd rubľov.

Aľtius-RU by mal predstavovať konečnú podobu bezposádkového leteckého systému, ktorý je výsledkom 10-ročného úsilia ruských vývojárov. Dron je schopný vykonávať celú škálu prieskumných misií pomocou optického, rádiového a radarového vybavenia. Vo vzduchu dokáže zostať dlhšie ako jeden deň. Toto bezpilotné lietadlo bude riadené pomocou satelitného signálu a jeho dolet by mal byť 10 000 km.

Aľtius je hornoplošník s rozpätím krídiel 28,5 metra. Má štíhly trup s dĺžkou 11,6 metra. Pohon zabezpečujú dva nemecké dieselové motory RED A03/V12 s výkonom 500 koní, pričom každý z nich roztáča trojlistú vrtuľu. Tento pohonný systém sa už v súčasnosti javí ako nedostačujúci, pretože vzletová hmotnosť stroja vzrástla v priebehu vývoja z pôvodných 5 ton až na 7 ton.

Zdroj: Подписан контракт на поставку установочной партии беспилотных летательных аппаратов «Альтиус-РУ»