Ruský stealth dron stále v nedohľadne

23.07.2018

Tlačová agentúra spoločnosti OAK vo štvrtok informovala, že Novosibirský letecký závod, patriaci pod spoločnosť Suchoj, pracuje na vývoji nového bezpilotného lietadla.

Maketa dronu Ochotnik na aerosalóne MAKS-2015 (zdroj: A. V. Karpenko)
Maketa dronu Ochotnik na aerosalóne MAKS-2015 (zdroj: A. V. Karpenko)

Malo by ísť o nový bojový dron s charakteristikami stealth, ktorý bude mať konštrukciu lietajúceho krídla. Toto bezposádkové lietadlo je pomenované Ochotnik, čo v preklade znamená "lovec".

O pozadí vzniku tohto lietadla nie je príliš veľa verejných informácií, ruská tlačová agentúra TASS však uvádza, že zmluva o jeho vývoji bola podpísaná ešte v roku 2011. Prvá maketa dronu mala byť vyrobená v roku 2014 a slúži na realizáciu pozemných skúšok. Prednedávnom vyšla správa, že vedecko-výskumné práce sa nachádzajú v záverečnej fáze. Teraz by mala nasledovať výroba funkčného prototypu a spustenie letových skúšok.

Podrobné technické charakteristiky lietadla nie sú známe, zverejnených bolo len pár základných údajov. Vzletová hmotnosť stroja by mala byť 20 ton, čo by z neho robilo najťažší bojový dron na svete. Podľa nepotvrdených informácií má mať Ochotnik prúdový motor a mal by byť schopný vyvinúť rýchlosť približne 1000 km/h. Dolet dronu by mal byť 3500 km a maximálny výškový dostup 10500 m.

Pôvodne bolo plánované, že prvý let Ochotnika sa uskutoční v roku 2018 a v roku 2020 sa počítalo so zavedením do služby. Podľa posledných informácií však prototyp dronu začne letové skúšky až v roku 2019.

Je značne nepravdepodobné, že Rusko bude schopné tento pokročilý systém otestovať a zaviesť do služby do dvoch rokov. Od roku 2011 sa v Rusku vyvíja technologicky oveľa jednoduchší bojový dron Aľtius-M, ktorý má klasickú konštrukciu (bez stealth charakteristík) a turbovrtuľový pohon. A hoci sa prototyp tohto lietadla vzniesol do vzduchu už v roku 2015, vývoj sa stále nepodarilo ukončiť a stroj nie je zavedený do služby.

Na Západe sa podobným projektom vývoja stealth bojového dronu zaoberala od roku 2000 americká spoločnosť Boeing. Išlo o technologický demonštrátor X-45A, ktorý uskutočnil svoj prvý let 22. mája 2002. Letové skúšky prebiehali až do októbra 2006 a počas nich sa odskúšalo množstvo aspektov autonómneho bojového letu. V priebehu štvorročného obdobia prebiehali intenzívne testy a dva prototypy uskutočnili celkovo 64 letov.

Podobne ako Spojené štáty, tak aj Rusko bude musieť prekonať množstvo technických prekážok, čo zaberie oveľa viac času ako plánované dva roky. Navyše včera bola zverejnená správa, že Ochotnik sa stane prototypom stíhacieho lietadla 6. generácie. Ak by bol projekt odklonený týmto smerom, predĺži to vývoj oveľa viac. Technické požiadavky, ktoré boli zadefinované na začiatku programu, budú musieť byť prehodnotené a vývoj začne opäť od začiatku.

Oveľa reálnejším kandidátom na nový ruský bojový dron sa javí Aľtius-M, o ktorom pojednával nedávno zverejnený článok. Ten však tiež ešte nemá zaistené miesto v arzenále ruského letectva, pretože na päty mu šliape konkurencia v podobe dronu Orion.

Toto bezpilotné lietadlo vyvíja od októbra 2011 spoločnosť Kronštadt (v minulosti Tranzas) vrámci programu "Inochodec". Práve včera boli zverejnené fotografie prvého prototypu dronu Orion (palubné číslo 01) s dvomi kusmi navádzanej munície neznámeho typu. Hoci typ výzbroje nie je známy, je možné sa domnievať, že ide o jednu z bômb, ktoré sú vyvíjané pre ruské bojové drony. Prvýkrát ich verejnosti predstavili na výstave Armija-2017 a ide o navádzané bomby s hmotnosťou 25 a 50 kg.

Orion s podvesenou výzbrojou (zdroj: www.mk.ru)
Orion s podvesenou výzbrojou (zdroj: www.mk.ru)

Trup Orionu je celý vyhotovený z kompozitných materiálov na báze uhlíka. Rozmermi sa lietadlo najviac približuje americkému dronu MQ-1 Predator. Dĺžka ruského stroja je 8 m, výška 3 m a rozpätie krídel 16 m.

Prototyp poháňa rakúsky motor Rotax 914 s výkonom 115 koní. Sériovo vyrábané lietadlá by mali byť vybavené motorom APD-100/120 od ruskej firmy Agat.

Maximálna vzletová hmotnosť dronu je 1000 kg, pričom maximálne užitočné zaťaženie predstavuje 200 kg. Orion letí rýchlosťou až 200 km/h a jeho dostup je 7500 m. Pri štandardnom užitočnom zaťažení (60 kg) dokáže hliadkovať až 24 hodín. Pracovníci pozemnej riadiacej stanice môžu ovládať lietadlo na vzdialenosť 250 km.

Lietadlo je vybavené prieskumným a zameriavacím systémom MOES s hmotnosťou 56 kg. Systém pozostáva z dvoch infračervených kamier, jednej TV kamery a laserového diaľkomera/značkovača.

Tento dron predstavila spoločnosť Kronštadt v prieskumnej verzii ešte minulý rok. A hoci ruské ministerstvo obrany doteraz neobjednalo ani jeden systém týchto bezpilotných prostriedkov, zdá sa, že firma pokračuje aj vo vývoji bojového variantu.