Výroba prvej Su-57 bola úspešne spustená

30.05.2019

Televízna stanica Zvezda zverejnila zábery montáže prvého ruského stíhacieho lietadla piatej generácie Su-57.

Ide o prvú z dvoch stíhačiek, ktoré boli objednané ruským ministerstvom obrany v auguste 2018. Jej výroba by mala byť ukončená v nasledujúcich mesiacoch a do konca roku má byť odovzdaná ruskému letectvu. Následne v roku 2020 bude vyrobená a dodaná aj druhá Su-57. V roku 2020 mala byť objednaná várka ďalších 14 stíhačiek, s ktorými sa počítalo aj v štátnom zbrojnom programe na roky 2018-2027.

Pred dvomi týždňami však prišiel ruský prezident Vladimír Putin s prekvapivým vyhlásením, že do roku 2028 získa Rusko 76 lietadiel Su-57, ktorými prezbrojí tri letecké pluky. Za predpokladu, že ruský priemysel skutočne dokáže dodať 76 stíhačiek tohto typu, tak ruské vzdušno-kozmické sily získajú šesť kompletných letiek pozostávajúcich z 12 lietadiel. Bližšie informácie o tom, ktoré tri pluky ako prvé získajú nové lietadlá, však neboli zverejnené.

Vyhlásenie ruského prezidenta otvorilo viacero otázok, pričom jednou z hlavných je pripravenosť ruského priemyslu na spustenie veľkosériovej výroby. Aby ruské letectvo získalo do roku 2028 až 76 týchto stíhačiek, musel by závod KnAAPO vyrobiť od roku 2021 deväť až desať Su-57 ročne. To síce nie je nemožné, ale z dnešného tempa 1 lietadlo ročne to predstavuje značný skok.

Pochybnosti vzbudzuje aj hodnota zákazky, ktorá podľa denníka Kommersant má pri nákupe 76 lietadiel dosiahnuť 170 miliárd rubľov. To by znamenalo, že jednotková cena Su-57 (v hodnote 2,23 mld. rubľov) bude len o málo vyššia ako cena za Su-35S, ktorá v roku 2015 bola 2,08 mld. rubľov. Je málo pravdepodobné, že cenu novej stíhačky piatej generácie by sa podarilo stlačiť tak nízko. Dôveryhodne nevyznieva ani vyjadrenie samotného Putina, ktorý uviedol, že ministerstvo obrany môže nakúpiť až 76 lietadiel (namiesto pôvodne plánovaných 16) vďaka tomu, že sa podarilo s výrobcom dohodnúť na znížení ceny o 20%. Znížením nákladov o jednu pätinu však nie je možné dosiahnuť takú úsporu, aby sa dalo kúpiť takmer päťnásobne viac strojov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, vedomý si tohto ekonomického nezmyslu, ktorý zaznel v Putinovom komentári, sa poponáhľal s dodatočným vysvetlením. Uviedol, že zvýšené náklady na nákup väčšieho množstva Su-57 získajú prerozdelením finančných prostriedkov, ktoré boli určené na iné programy rezortu obrany.

Niet žiadnych pochýb, že nákup väčšieho množstva Su-57 pre ruské letectvo zvýši záujem zahraničných zákazníkov, ktorých Rusko nutne potrebuje. V súčasnosti je hlavným konkurentom v segmente lietadiel piatej generácie americká F-35, pričom už bolo vyrobených viac ako 380 strojov tohto typu. Celkovo sa plánuje vyrobiť pre USA a ďalších zahraničných zákazníkov do 3000 kusov. Výhodou Ruska je však fakt, že stále existuje určitá skupina zákazníkov, ktorým Spojené štáty F-35 nepredajú. Preto má Su-57 stále istý exportný potenciál, ktorý by mohol byť ohrozený len vtedy, ak by na trh vstúpila Čína so stíhačkou J-31. Toto lietadlo je však stále vo fáze vývoja a nezdá sa, že by v blízkej budúcnosti mohlo ohroziť ruské obchodné ambície.

S vývozom Su-57 sú však spojené isté obmedzenia. Ako uviedol Dmitrij Kornev, šéfredaktor portálu MilitaryRussia.ru, niektoré kritické technológie bude musieť Rusko pri exporte Su-57 chrániť. Tento prístup bol zrejme jednou z príčin, pre ktorú od vývoja a nákupu Su-57 odstúpila India. Táto krajina totiž žiadala, aby k nim bolo pri výrobe stíhačiek zároveň prenesené know-how na výrobu niektorých technológií. Uvažuje sa aj tom, že exportná verzia Su-57E bude technologicky okresanejšia ako verzia pre ruské letectvo, čo by taktiež mohlo istých zákazníkov odradiť.

V poslednej dobe ruské médiá špekulujú, že hoci pôvodne mali byť všetky komponenty Su-57 domácej výroby, tak v prípade kompozitných materiálov to tak nie je. Ruský letecký priemysel údajne čelí problémom, súvisiacim s americkým embargom na kompozitné materiály a hrozí, že lietadlá Su-57 budú celokovové. To by samozrejme malo negatívny dopad na stealth vlastnosti nového stroja a následne aj na jeho predaj do zahraničia.

Úspech exportu Su-57 je kľúčový hlavne z toho dôvodu, že by pokryl časť nákladov vynaložených na vývoj tohto lietadla. V dôsledku zníženia ceny o 20% totiž výrobca na predaji stíhačiek ruskému letectvu dosiahne zisk iba vo výške 3-5%. Preto ďalšie finančné prostriedky, ktoré by v budúcnosti mohli byť použité napríklad na rozvoj platformy Su-57, bude musieť výrobca hľadať v zahraničí.