Vývoj dronu Aľtius-M v ohrození

12.10.2018

Ako uviedol ruský zdroj z oblasti vojenského priemyslu, vývoj bezpilotného lietadla Aľtius by mal byť presunutý z konštrukčnej kancelárie Simonova do Uralského závodu civilného letectva (UZGA) v Jekaterinburgu. 

Dron systému Aľtius-M má mať rozpätie krídiel 28,5 metra a hmotnosť 3 tony, pričom unesie až dve tony výbavy alebo výzbroje. Jeho výškový dostup by mal byť 12 000 m a dolet 10 000 km.

O presune vývoja a výroby sa uvažuje kvôli technickým problémom, ktoré konštrukčná kancelária Simonova v súvislosti s vývojom dronov má. Navyše v období od apríla do júna tohto roku bol zatknutý generálny riaditeľ tejto konštrukčnej kancelárie Alexander Gomzin, ktorý bol obvinený zo sprenevery 900 miliónov rubľov vyčlenených práve na vývoj Aľtiusu. Hoci mu obvinenia neboli dokázané a Gomzin bol nakoniec prepustený, jeho postavenie je stále nejasné.

Konečné rozhodnutie o presune výroby by malo byť prijaté v decembri tohto roku. Uralský závod civilného letectva v Jekaterinburgu predstavuje logickú voľbu, pretože v súčasnosti tam prebieha sériová výroba bezposádkového lietadla Forpost, čo je licenčná verzia izraelského dronu Searcher. Okrem toho závod vyrába na licenciu aj ľahký izraelský dron BirdEye 400, ktorý nesie v Rusku označenie Zastava. Na základe vyššie uvedených informácií by sa dalo domnievať, že špecialisti Uralského závodu civilného letectva by mali zvládnuť úlohy, ktoré nedokázali vyriešiť konštruktéri v kancelárii Simonova. Ako ale uvádza popredný ruský odborník v oblasti bezpilotných systémov Denis Fedutinov, neexistujú žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali, že v UZGA bola vytvorená konštrukčná kancelária, ktorá by sa vývojom dronu mohla zaoberať.

Pripomeňme, že konštrukčná kancelária Simonova (do mája 2014 niesla označenie "Sokol") vyhrala súťaž ministerstva obrany na vývoj dronu Aľtius-M ešte v októbri 2011. V súlade so zmluvou v hodnote 1,035 miliárd rubľov mala dodať dva funkčné prototypy do júla 2014.

Kancelária Simonova v tej dobe nemala žiadne vlastné skúsenosti s vývojom takýchto lietadiel, tento problém sa však vzťahoval na všetky ruské firmy. Preto bol projekt založený na rozsiahlej spolupráci, do ktorej sa zapojilo asi 70 rôznych podnikov. Napriek širokej spolupráci a vyčleneniu dostatočného množstva finančných prostriedkov bolo vo vtedajších ruských podmienkach takmer nemožné nájsť firmy, ktoré by boli schopné zrealizovať náročné technické zadania.

V dôsledku toho bola kancelária Simonova nútená pristúpiť k spolupráci so zahraničnými partnermi. Niektoré zdroje uvádzajú, že na výrobe trupu Aľtiusu sa podieľal najväčší svetový špecialista na vývoj kompozitných materiálov Werner Hufenbach a jeden z popredných odborníkov v oblasti leteckého inžinierstva Rudolf Nitchman.

Stručne povedané, vývoj sa dostal do meškania a prvý let, ktorý bol plánovaný na koniec roka 2014, sa nakoniec neuskutočnil. Tento termín bol posunutý na rok 2015, ani to sa však nepodarilo dodržať. Prvý prototyp sa vzniesol k oblohe až v júli 2016, druhý v máji 2017.

Dodnes sa podarilo s prototypmi zrealizovať iba niekoľko letov, i keď v tejto dobe bolo požadované mať absolvovaných minimálne 50. Letové skúšky opisuje samotný informačný zdroj z prostredia ruského leteckého priemyslu ironicky: maximálna dosiahnutá výška letu je 800 m, pričom dron je ovládaný len z helikoptéry, letiacej v jeho blízkosti a príprava na let trvá viac ako týždeň. Tento zdroj tiež poukazuje na výkon nemeckého dieselového motora RED A03/V12, ktorý zabezpečuje pohon Aľtiusu. Podľa neho motor poskytuje iba polovičný výkon oproti tomu, čo technické zadanie na nové bezposádkové lietadlo požaduje. Ako uvádza iný zdroj, "konštrukčná kancelária neurobila takmer žiaden vlastný vývoj a projekt bol realizovaný skôr prostredníctvom outsourcingu, pričom boli využité už existujúce riešenia zo zahraničia".

V sumáre možno povedať, že celkové náklady na tento projekt už presiahli 3 miliardy rubľov a doteraz boli vyhotovené len tri letuschopné prototypy. Začiatkom mája námestník ministra obrany Ruska Jurij Borisov uisťoval, že práce na vývoji tohto ťažkého dronu by mali byť ukončené do jedného roka. V kontexte presunu vývoja Aľtiusu do UZGA sa však tento termín nejaví príliš realisticky.

Pripomeňme, že projekt dronu Aľtius-M sa v súčasnosti realizuje v ťažkom konkurenčnom prostredí. Paralelne prebieha niekoľko programov vývoja bezpilotných lietadiel, ktoré tvrdo bojujú o zabezpečenie finančných zdrojov a získanie titulu prvého ruského ťažkého bezposádkového lietadla.

Príkladom je spoločnosť RSK MiG, ktorej vedenie koncom minulého roka informovalo, že obnovilo práce na bojovom drone Skat. Prvé prototypy s hmotnosťou 1 až 15 ton by sa mali objaviť v nasledujúcich rokoch. V tomto prípade však nie je isté, či nejde len o tradičný dezinformačný šum, ktorý je pre ruský rezort obrany typický.

Koncom roka 2017 bolo avizované spustenie hromadnej výroby ťažkých bezposádkových lietadiel aj v závode Kalašnikov.

V júni 2017 ruská tlač informovala aj o skorom ukončení pozemných testov nového dronu Ochotnik od spoločnosti Suchoj. Vzletová hmotnosť tohto stroja by mala byť viac ako 20 ton a rýchlosť 1000 km/h. Prvý let prototypu sa očakáva v roku 2019.

V auguste tohto roku sa objavila aj fotografia vyzbrojeného dronu Orion od spoločnosti Kronštadt. O toto lietadlo však ruské ministerstvo obrany dodnes neprejavilo záujem, pričom ide asi o najpokročilejší ruský projekt v oblasti vývoja bezpilotných lietadiel. Aké sú dôvody k takémuto postoju ruského ministerstva obrany, nie je známe.

Tieto silné konkurenčné programy by mohli nakoniec odčerpať financie, potrebné na vývoj Aľtiusu a ohroziť tak jeho úspešné ukončenie. Tento schizofrenický prístup ruského ministerstva obrany, ktoré súbežne financuje viacero rovnakých projektov, však môže oddialiť konečný termín zavedenia prvého ruského ťažkého dronu, nech už bude víťazom ktorákoľvek z uvedených spoločností. A to v konečnom dôsledku len zväčší zaostávanie Ruska v oblasti bezposádkových vzdušných systémov. Nehovoriac o tom, že táto technologická priepasť dlhodobo narastá vo vzťahu k lídrom tohto segmentu, ako sú USA, Izrael a Čína.

Zdroj: Программа БЛА «Альтаир» терпит неудачу и передается Уральскому заводу гражданской авиации