Vývoj Su-57 napreduje, bude však v sklze

19.11.2018

Na ruskú stíhačku piatej generácie Su-57 je potrebné vytvoriť novú platformu úplne od nuly, aby dosiahla charakteristiky stealth. V rozhovore pre portál Zvezda to povedal Mikhail Strelec, hlavný konštruktér konštrukčnej kancelárie Suchoj.

"Aby sme dosiahli takúto kvalitu, je potrebné znovu navrhnúť celú platformu," uviedol Strelec. Vysvetlil, že platformou sa rozumie trup, systémy lietadla a pohonný systém. Cieľom je zabezpečiť, aby stíhačka mala čo najnižšiu radarovú a infračervenú stopu.

Bližšie podrobnosti Strelec neuviedol, v praxi by to však znamenalo vývoj a testovanie nových materiálov na výrobu trupu, čo môže znovu oddialiť zavedenie Su-57 do ruského letectva o niekoľko rokov. Hoci to na prvý pohľad môže znieť prekvapivo, dávalo by to zmysel.

V minulosti ruské médiá zverejnili približné hodnoty efektívnej odrazovej plochy Su-57 a v prípade, že tieto čísla odzrkadľujú realitu, nie sú príliš uspokojivé. Pri Su-57 je táto hodnota 0,3 až 0,5 m2, čo v čistej konfigurácii dosahuje aj stíhačka 4. generácie Typhoon.

Len pre porovnanie, americké stealth stíhacie lietadlá F-22 a F-35 majú radarový odraz rádovo nižší, t. j. na úrovni 0,0001 až 0,005. V hypotetickom strete F-35 a Su-57 by to dávalo americkým pilotom značnú taktickú výhodu. Zatiaľ čo radar Lightningu II by detegoval Su-57 na vzdialenosť 120-140 km a dal americkému pilotovi dostatok času zvoliť čo najlepšiu taktiku boja, ruský pilot by zistil, že je v ohrození až v okamihu, kedy by už na neho bol vedený útok strelami AMRAAM.

Z vyjadrenia Strelca je tiež zjavné, že Rusko nie je spokojné ani s palubnými systémami, hoci neboli špecifikované žiadne konkrétne typy avioniky. Z hľadiska stealth vlastností sú však kľúčové hlavne AESA rádiolokátor a infračervený systém (IRST).

Palubný radar typu AESA dokáže vďaka množstvu prijímacích a vysielacích modulov vyžarovať rádiové vlny na viacerých frekvenciách súčasne. Tento radar môže emitovať signály v širšom rozsahu frekvencií, čo na pozadí "hluku" iných signálov v prostredí sťažuje detekciu samotného lietadla. IRST je zas pasívny senzor, ktorý dokáže vyhľadávať a sledovať vzdušné ciele na základe tepelnej stopy. IRST na rozdiel od radaru neemituje žiaden signál, poskytuje preto dôležitú taktickú výhodu.

V prípade radaru N036 Belka sa v minulosti hovorilo schopnosti sledovať 62 vzdušných cieľov a navádzať rakety na 16 z nich. Ako však nedávno uviedol Jurij Belij (generálny riaditeľ spoločnosti vyvíjajúcej radar pre Su-57), N036 dokáže sledovať len asi 30 vzdušných cieľov. Táto prekvapivá informácia vyvoláva otázky, aké vlastne sú reálne schopnosti tohto radaru a v akej fáze vývoja sa nachádza. Hoci testovanie tohto senzora by malo prebiehať od roku 2014, bližších informácií o ňom je mimoriadne málo. V prípade AESA radaru pre MiG-35 dokonca nie sú žiadne oficiálne informácie, ktoré by potvrdzovali, že jeho vývoj a testovanie už boli ukončené. Existuje preto reálna možnosť, že Rusko čelí pri vývoji tohto typu pokročilého senzora istým technickým problémom.

Poslednom vecou, ktorú Strelec spomenul v súvislosti s novou platformou, je pohonný systém. Motory AL-41F, ktoré poháňajú prototypy Su-57, sú dlhodobo známou slabinou týchto stíhačiek. Ich výkon je nedostatočný pre dosiahnutie schopnosti supercruise, t. j. dlhodobo udržateľného letu nadzvukovou rýchlosťou bez použitia prídavného spaľovania. Navyše v porovnaní s motormi F-22, ktoré sú zabudované v konštrukcii zadného trupu lietadla, gondoly motorov Su-57 nie sú pokryté materiálmi, pohlcujúcimi radarové vlny ani nedisponujú systémom, ktorý by eliminoval tepelné vyžarovanie. Pre senzory protivníka sú ako obrovská "sviečka", ktorú je možné detegovať aj na dlhé vzdialenosti. Tento problém by mali vyriešiť nové motory projektu "Izdelie 30", tie však nebudú dokončené skôr ako v roku 2023 až 2024.

Zdá sa, že aj napriek týmto nedostatkom je PAK FA zdrojom národnej hrdosti a mocným nástrojom propagandy. Pre ruské médiá je tento nedokončený projekt nekonečným zdrojom námetov a oficiálni predstavitelia Ruska sa neustále predbiehajú v stále fantastickejších vyhláseniach o tom, že Su-57 nemá vo svete konkurenciu.

Médiá pravidelne informujú o novinkách, súvisiacich s týmto projektom, pričom často je to iba za účelom vytvorenia ilúzie rýchleho progresu. Jedným z takých príkladov bola správa z marca tohto roka, ktorá hovorila, že spoločnosti Suchoj bolo dodaných päť súprav nových pretlakových oblekov, ktoré piloti Su-57 začali testovať. Skúšky mali trvať asi 6 mesiacov a s dodávkami sa malo začať v roku 2019. Dnes prišli ruské médiá s identickou správou, ktorá hovorí, že ruskí piloti začínajú testovať nové pretlakové obleky. Nie je pritom vôbec jasné, čo sa vlastne dialo s týmito oblekmi posledných osem mesiacov, v rámci ktorých mali prebiehať skúšky ich vlastností počas letu.

Napriek pravidelnej masáži verejnej mienky, vrátane bombastických informácií o údajnom bojovom nasadení Su-57 v Sýrii začiatkom tohto roku, nič nenasvedčuje tomu, že by sa projekt PAK FA chýlil ku koncu. Ruské ministerstvo obrany objednalo na tohoročnom fóre Armia 2018 iba dve lietadlá Su-57, ktoré budú dodané do roku 2020 a zrejme budú slúžiť iba na ďalšie testovanie. So spustením hromadnej výroby sa zatiaľ vôbec nepočíta a asi príde do úvahy až v rokoch 2028-2030, po schválení nasledujúceho zbrojného rozpočtu.

Zdroje:

Объяснена малозаметность Су-57

И снова о противостоянии Т-50 ПАК ФА с «Раптором»

Видимые невидимки: самые известные самолеты-"стелс"

Пять секретов Т-50

Пилоты Су-57 приступили к испытаниям новых костюмов